Google Translate Widget by Infofru

Author Site Reviewresults

2.12.2023 Organizácia Spojených národov vyzýva krajiny, aby obmedzili spotrebu mäsa, a chce zaviesť prvý diétny plán „Net Zero“.
Featured

2.12.2023 Organizácia Spojených národov vyzýva krajiny, aby obmedzili spotrebu mäsa, a chce zaviesť prvý diétny plán „Net Zero“.

VKontakte

 Nielenže sa nadšenci klimatických zmien (komunisti) zameriavajú na vaše vozidlá poháňané benzínom, ale chcú tiež zničiť dobytok a agropodnikanie pomocou „plánu čistej nuly“ pod zámienkou znižovania emisií uhlíka.

Očakáva sa, že Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zverejní svoje stravovacie usmernenia pre krajiny prvého sveta na zníženie emisií uhlíka.

Odkaz bohatým krajinám? Jedzte menej mäsa.

Nový potravinový systém má byť predstavený tento mesiac na summite COP28 v Dubaji.

"Krajinám, ktoré konzumujú príliš veľa mäsa, sa odporúča, aby znížili svoju spotrebu, zatiaľ čo rozvojové krajiny, kde príliš nízka spotreba mäsa prispieva k rozšírenému nutričnému problému, potrebujú zlepšiť svoju živočíšnu výrobu," uviedla FAO.

S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka

DAROM ZAISŤUJETE NAŠU NEZÁVISLOSŤ!

Bloomberg berichtete.

Vysoko rozvinuté krajiny sveta sú vyzývané, aby obmedzili nadmernú chuť na mäso. Ide o súčasť prvého komplexného plánu na zosúladenie globálneho agropotravinárskeho priemyslu s Parížskou klimatickou dohodou.

Očakáva sa, že Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zverejní počas summitu COP28 budúci mesiac plán pre globálne potravinové systémy na dosiahnutie cieľa 1,5 °C. Krajinám, ktoré konzumujú príliš veľa mäsa, sa odporúča znížiť spotrebu mäsa, zatiaľ čo rozvojové krajiny, kde príliš nízka spotreba mäsa prispieva k rozšírenému nutričnému problému, potrebujú zlepšiť svoju živočíšnu výrobu, uviedla FAO.

Priemerný Američan skonzumuje ročne okolo 127 kilogramov mäsa, pričom v Nigérii je to 7 kilogramov a v Konžskej demokratickej republike len 3 kilogramy, uvádza FAO. Komisia Eat Lancet odporúča zjesť najviac 15,7 kilogramu mäsa ročne.

Agentúra OSN so sídlom v Ríme zodpovedná za zlepšenie poľnohospodárskeho sektora a výživy sa snaží nájsť rovnováhu medzi klimatickými zmenami a potravinovou bezpečnosťou pre rastúcu svetovú populáciu. Plán preto vyzýva nielen na menšiu spotrebu mäsa pre bohatých sveta, ale zároveň povzbudzuje farmárov v rozvojových krajinách, aby zvýšili produktivitu svojich hospodárskych zvierat a produkovali udržateľnejšie.

Globalisti a ľavicové médiá sa snažia ľudí presvedčiť, aby jedli chrobáky.

Jedenie chrobákov je ponižujúce, takže elity ich propagujú ako „udržateľný“ zdroj bielkovín pre farmárov.

Globalisti nabádajú obyčajných ľudí, aby jedli chrobáky, burinu a syntetické „mäso“, pretože ploštice „spotrebujú menej zdrojov ako tradičné hospodárske zvieratá“.

Svetové ekonomické fórum nedávno podporilo nový plán EÚ používať múčne červy v potravinách na zníženie spotreby mäsa.

„Chov hospodárskych zvierat je zodpovedný za približne 14,5 percenta všetkých emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou na celom svete. „Potreba pôdy – či už na pasienky alebo na pestovanie krmovín – je najväčšou hnacou silou odlesňovania s významnými dôsledkami pre stratu biodiverzity,“ píše sa v dokumente.

Článok od WEF z roku 2016 to zhŕňa: „Vitajte v roku 2030: Nič nevlastním, nemám žiadne súkromie a život nikdy nebol taký krásny ako dnes.“

Budúci summit OSN má za cieľ nastoliť globálnu nadvládu korporácií

Úplné podriadenie sa OSN korporátnym záujmom, ktoré Svetové ekonomické fórum načrtlo svojou iniciatívou Global Redesign Initiative v roku 2010 a odvtedy úspešne presadzuje, má byť zakotvené v pravidlách svetovej organizácie na budúcom summite OSN v roku 2024. Je to dôležité aj v súvislosti s plánovanou pandemickou dohodou WHO, ktorá má dať organizácii OSN WHO rozsiahle právomoci.

Generálny tajomník OSN António Guterres predstavil svoje nápady na reformu spôsobu fungovania medzinárodných organizácií (globálne riadenie) v správe „Naša spoločná agenda“ v roku 2021) a bol zriadený Poradný výbor na vysokej úrovni pre efektívny multilateralizmus na vypracovanie reformných návrhov. Tie by mali byť skutočne v septembri. Úplné podriadenie sa OSN korporátnym záujmom, ktoré Svetové ekonomické fórum načrtlo svojou iniciatívou Global Redesign Initiative v roku 2010 a odvtedy úspešne presadzuje, má byť zakotvené v pravidlách svetovej organizácie na budúcom summite OSN v roku 2024. Je to dôležité aj v súvislosti s plánovanou pandemickou dohodou WHO, ktorá má dať organizácii OSN WHO rozsiahle právomoci.

Odpor sa však ozval zo strany rozvojových krajín, konkrétne zo skupiny G77, ktorá zastupuje krajiny globálneho Juhu. Zváženie návrhov vysokej poradnej rady sa preto odložilo na budúci rok. Tento „Multi-Stakeholder Future Summit“ sa má konať v septembri 2024 a rozhodne o základných princípoch reformy OSN.

Spoločnosti by mali mať možnosť vyjadriť sa

Guterres vo svojom programe na rok 2021 napísal (v preklade):

„Keď bola vytvorená Charta Organizácie Spojených národov, multilateralizmus znamenal spoluprácu medzi malým počtom štátov. V súčasnosti sa na globálnych záležitostiach podieľa širší okruh štátnych a neštátnych aktérov v rámci otvorených, participatívnych, kolegiálnych a transparentných systémov určených na riešenie problémov využitím kapacít a hlasov všetkých relevantných aktérov, a nie len mandátov alebo inštitúcií. Ide o formu multilateralizmu, ktorá je prepojenejšia, inkluzívnejšia a účinnejšia pri riešení výziev 21. storočia. Akékoľvek úsilie o lepšie riadenie globálneho majetku a riadenie rizík sa musí riadiť touto zložitosťou a musí sa explicitne snažiť začleniť tieto nové prístupy tam, kde je pravdepodobné, že prinesú lepšie výsledky.“

Guterresov inventár znie takmer ako správa o presadzovaní pre Svetové ekonomické fórum v kombinácii s výzvou, aby sme teraz formalizovali to, čo sa dosiahlo. Veľká korporátna lobby spustila v roku 2009 Global Redesign Initiative. Zaoberala sa (väčšou) úlohou súkromného sektora, teda veľkých korporácií, v budúcom globálnom vládnutí. V správe hostiteľského Kataru z Global Redesign Summit v máji 2010 bolo napísané:

„Správa dospela k záveru, že je čas, aby vlády, podniky a ďalšie inštitúcie občianskej spoločnosti „prekročili svoje bezprostredné, provinčné záujmy a odzrkadľovali svoj dlhodobý záujem o dobre štruktúrovaný a zabezpečený systém globálnej spolupráce pre 21. storočie“. zvážiť. (...) Správa vyzýva na „prispôsobenie štátneho jadra medzinárodného systému nášmu komplexnejšiemu svetu zdola nahor, v ktorom sa neštátni aktéri stali významnejšou silou“. Za týmto účelom vyzýva vlády a medzinárodné organizácie, aby sa explicitnejšie považovali za súčasť „oveľa širšieho systému globálnej spolupráce“, ktorý „(...) silnejšie kladie prípravu a implementáciu svojich rozhodnutí do procesov interakcie s interdisciplinárnymi a multidisciplinárnymi -ukotvené siete zainteresovaných strán relevantných odborníkov a aktérov“.

Blízkosť Guterresovej analýzy a smerovanie ním preferovanej reformy k požiadavkám Svetového ekonomického fóra nie je náhoda, ako uvidíme. Najprv však k odporúčaniu vysokej poradnej rady OSN o reforme multilateralizmu. Okrem iného odporúča:

„Náš globálny systém riadenia má do očí bijúcu medzeru: súkromný sektor. (...) Naše multilaterálne zmluvy však do značnej miery ignorujú týchto aktérov, pričom nesprávne predpokladajú, že vládne opatrenia postačujú na reguláciu tejto globálnej siete súkromných aktérov. (...) Prvým krokom je identifikovať mnohostranné procesy, do ktorých by mal byť priamo zapojený súkromný sektor. Dobrými príkladmi sú tripartitná riadiaca štruktúra Medzinárodnej organizácie práce (ILO) (zahŕňajúca štáty, zamestnávateľské a zamestnanecké organizácie) a súčasné rokovania o dohode o plastoch, pri ktorých sedia pri stole hlavné znečisťujúce odvetvia.“

Pre globálnu ekonomiku by sa mali vytvoriť nové regulačné štruktúry, v ktorých majú korporácie slovo ako rovnocenní partneri na rovnakej úrovni ako vlády.

Usmernenia Svetového ekonomického fóra

V roku 2019 som prvýkrát informoval o neuveriteľne odvážnych, ale do značnej miery neznámych myšlienkach globálneho riadenia spoločností, ktoré Svetové ekonomické fórum vyvinulo ako súčasť svojej iniciatívy Global Redesign Initiative (GRI) a odvtedy sa ich snaží úspešne implementovať. Svetové ekonomické fórum a OSN vtedy podpísali spoločné vyhlásenie o zámere o budúcej spolupráci.

 

Záverečná správa GRI sa volala „Všetci biznis: Posilnenie medzinárodnej spolupráce vo viac vzájomne prepojenom svete“ a mala 600 strán. Je taký dôležitý a zmysluplný, že bol odstránený z webovej stránky Svetového ekonomického fóra a postupne zmizol z webových stránok zúčastnených organizácií. Krátka verzia vo forme príručky pre čitateľov na webovej stránke University of Massachusetts Boston, na ktorej som založil svoju správu, teraz zmizla. K podrobnej správe a Príručke čitateľov< máte prístup cez internetový archív Wayback Machine /span> možno stále nájsť.

Sebavedomie a ambície spoločností sú veľmi zreteľné v (preloženom) pôvodnom zvuku:

„V prípade nadnárodných korporácií ich efektívny dosah ako de facto inštitúcií globálneho riadenia už dávno prevyšuje operácie systému OSN. (...) Nadnárodné korporácie a organizácie občianskej spoločnosti musia byť uznané ako plnohodnotní aktéri v systéme globálneho riadenia, nielen ako lobisti. (...) Prínosom spojenia neformálneho trhového systému s oficiálnym systémom zameraným na štát by bolo, že nadnárodné spoločnosti by už neboli za bránami, ale vstúpili by do transformovaného systému OSN ako rovnocenní alebo dokonca viac ako rovnocenní partneri. “

Presne o tom bude budúci rok Summit OSN pre budúcnosť podľa predstáv generálneho tajomníka OSN a jeho Vysoká poradná rada: Korporácie by mali byť uznávané ako osoby, ktoré plne spolurozhodujú, namiesto toho, aby museli pracovať len ako (mocní) lobisti v pozadí.

Podľa správy GRI by to malo vyzerať takto:

„Prístupom fóra je povýšiť davoský model na novú explicitnú formu globálneho riadenia. „Skupiny viacerých zainteresovaných strán“, „verejno-súkromné ​​partnerstvá“ alebo „koalície ochotných a schopných“, ako sa uvádza v správe Everybody’s Business, by sa mali ujať vedenia pri riešení nevyriešených globálnych problémov. Nie je potrebné čakať, kým medzivládny systém dosiahne všeobecný konsenzus, aby mohol konať. Oficiálny medzivládny systém môže de facto uznať proces viacerých zainteresovaných strán a môže spätne poskytnúť právnu legitimitu výsledkom konkrétneho verejno-súkromného partnerstva. A môžu otvoriť svoje brány neštátnym aktérom, najmä zainteresovaným nadnárodným korporáciám, aby pomohli OSN vytvoriť jej vlastnú politiku a pomohli realizovať programy OSN v rozvojových krajinách. (...) Začlenenie manažérov nadnárodných korporácií a vybraných lídrov občianskej spoločnosti do formálneho vedenia globálnych inštitúcií zvyšuje efektivitu týchto globálnych organizácií a legitimitu globalizácie. Títo lídri občianskej spoločnosti môžu byť dôležitými kanálmi, ktoré pomáhajú posielať dôležité ideologické posolstvá od medzinárodných elít do rôznych komunít po celom svete.

Rovnakú kombináciu formálneho podnikového splnomocnenia a netrpezlivosti s požiadavkou konsenzu oficiálneho medzivládneho systému možno nájsť aj v návrhoch Vysokého poradného výboru generálneho tajomníka. Po návrhu tri, ktorý zabezpečuje rovnocenné spolurozhodovanie korporácií, návrh štyri odporúča v súlade s duchom Svetového ekonomického fóra vyvinúť alternatívy k medzivládnemu systému rozhodovania orientovaného na konsenzus:

„Spoločnou prekážkou efektívnejšieho multilateralizmu je prílišné spoliehanie sa na rozhodnutia konsenzu, ktoré sa v mnohých prípadoch interpretujú ako jednomyseľnosť bez námietok. Hoci zdanlivo odráža kolektívne rozhodovanie, v praxi tento vysoko neefektívny a nespravodlivý prístup umožňuje malému počtu štátov blokovať opatrenia, ktoré sú jednoznačne potrebné na riešenie problémov globálneho významu.“

Takouto alternatívou sú mnohostranné koalície ochotných a schopných, ktorých rozhodnutia následne legitimizuje OSN. Zrejme to znamená, keď Vysoká rada generálneho tajomníka vyzýva vlády a medzinárodné organizácie, aby „pevnejšie zakotvili prípravu a implementáciu svojich rozhodnutí v procesoch interakcie s interdisciplinárnymi a viacstrannými sieťami relevantných odborníkov a aktérov“.

Ako odstrašujúci príklad Harris Gelckman z Nadnárodného inštitútu, ktorý sám predtým pracoval na vyššej pozícii pre OSN, uvádza minuloročné multi -stakeholder ako príklad Summit o potravinovom systéme organizovaný Generálnym sekretariátom OSN. Tam boli zainteresovanými stranami, medzi ktoré patrí OSN, veľké poľnohospodárske spoločnosti, spoločnosti spravujúce údaje a obchodníci so surovinami.

Je zrejmé, že ich záujmy nie sú pravidelne v súlade so záujmami miliárd ľudí, ktorí sú závislí na dobrých a cenovo dostupných potravinách. Ale podľa predstáv generálneho tajomníka OSN a jeho poskytovateľov nápadov zo Svetového ekonomického fóra by takéto diskusie s korporáciami mali v budúcnosti robiť predbežné rozhodnutia, ktoré by potom Valné zhromaždenie OSN malo len schváliť.

Ako korporácie prevzali de facto moc

To, čo má generálny tajomník OSN na mysli a čo požadovalo Svetové ekonomické fórum už v roku 2010, by bola formalizácia de facto moci nad inštitúciami globálneho riadenia, ktoré korporácie už majú vďaka svojmu bohatstvu a nedostatku peňazí v OSN. inštitúcií, ktoré vláda USA úmyselne dosiahla. Znova sledovať celú cestu by nás zaviedlo príliš ďaleko. 

Global Redesign Initiative Svetového ekonomického fóra prišla v čase, keď si už korporácie vďaka svojim peniazom zabezpečili veľký vplyv na činnosť organizácií OSN. V tejto ceste chceli pokračovať. S týmto vedomím šéf fóra Klaus Schwab vo svojom predhovore k správe GRI píše:

„Bolo by trúfalé predpokladať, že všetky tieto myšlienky budú okamžite začlenené do globálneho rozhodovacieho procesu. Preto by sa iniciatíva Global Redesign Initiative nemala vnímať ako cieľ sám o sebe, ale ako začiatok udržateľného procesu prispôsobenia a lepšej prípravy globálneho systému na výzvy 21. storočia.“

Viditeľnými etapami na tejto ceste bolo už spomínané Memorandum o porozumení medzi Fórom a OSN z roku 2019 s cieľom zintenzívniť spoluprácu a „strategické partnerstvo “, ktorý bol dokončený v roku 2021 s cieľom spoločne dosiahnuť ciele sociálneho rozvoja OSN. Pokiaľ viem, obe dohody neboli zverejnené OSN ani prezentované Valnému zhromaždeniu, zatiaľ čo Svetové ekonomické fórum ich hrdo oznámilo.

To znamená na príklade zmluvy o pandémii

Ako sa uvádza – na rozdiel od etablovaných médií – rozšírené, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) to chce urobiť v r. 2024 na podnet najmä USA a EÚ prijmú globálnu pandemickú dohodu a sprísnia Medzinárodné zdravotné predpisy (IHR). Obe by poskytli WHO výrazné zvýšenie moci v prípade pandémie, ktorú má generálny riaditeľ právomoc vyhlásiť. Úloha WHO voči vládam by sa ešte predtým posilnila, aby sa predišlo stále hroziacim pandémiám.

Ak generálny tajomník OSN a jeho Vysoká poradná rada prejdú so svojimi nápadmi na reformu globálneho vládnutia, znamená to, že existujúce výbory, v ktorých predstavitelia vlád a WHO diskutujú so zástupcami veľkých korporácií v zdravotníctve a IT priemysle, ak by to trvalo, získať ešte dôležitejšiu úlohu. Lebo potom sa stane štandardom, že Svetové zdravotnícke zhromaždenie schvaľuje to, o čom rozhodnú vlády.

Najdôležitejšie z týchto kôl podujatí, Svetový zdravotnícky samit, sa nedávno uskutočnilo v Berlíne. Na rozdiel od veľkých médií som informoval.

Na konferencii, ktorá bola z veľkej časti financovaná IT a farmaceutickým priemyslom a ich nadáciami, Karl Lauterbach vyzval na celosvetovú cenzúru sociálnych a iných médií a Christian Drosten vyzval, aby sa v prípade pandémie vypracovali zoznamy spoľahlivých vedcov. kto by sa mohol vyjadrovať k stavu vedy. Pracovalo sa na prepojení klimatickej a zdravotnej politiky, čo by rozšírilo kompetencie WHO na všetko, čo súvisí s klímou, a obhajovala zrušenie ochrany údajov v prospech nerušenej digitalizácie zdravotnej starostlivosti.

Toto sú typy riešení problémov, ktoré možno očakávať, ak budú mať korporácie možnosť vyjadriť sa k globálnemu riadeniu.

Sieť: Svetové ekonomické fórum, Gatesova nadácia, Charité

Zaujímavý je pohľad do histórie Svetového zdravotníckeho summitu, ktorý každoročne organizuje najmä Charité a federálna vláda.

Jeho pravdepodobne prvú zmienku možno nájsť v Správe o globálnej iniciatíve Svetového ekonomického fóra pre zmenu dizajnu, ktorá bola vyvinutá v roku 2009 a publikované v roku 2010. Na strane 354 sa píše, že súkromné ​​nadácie ako Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov a Wellcome Trust sa stali najdôležitejšími hráčmi v globálnej zdravotnej politike na rovnakej úrovni ako vlády a medzinárodné organizácie. Farmaceutické spoločnosti zároveň konajú Božie dielo pri výskume a vývoji nových liekov. Najmä v záujme chudobnejších krajín je dôležité lepšie koordinovať aktivity týchto aktérov. A tiež:

„Výročný svetový zdravotný samit, na ktorom sa zíde široká škála kľúčových aktérov z oblasti politiky, obchodu, technológií a implementácie, by mal nájsť riešenia jednotlivých problémov čo najpragmatickejším spôsobom.

Ako šťastie, takýto svetový zdravotný samit sa od roku 2009 každoročne koná v Berlíne. V prvých dvoch rokoch, 2009 a 2010, Svetové ekonomické fórum bol spoluorganizátorom a sponzorom. Neskôr sa stiahla a prenechala pole tým, pre ktorých podujatie primárne navrhla: nadáciám ako Gates' a Wellcome Trust, obaja „strategickí partneri

Ak niekomu hrozí, že uverí nevkusným slovám o prospešnej práci korporácií a ich nadácií, upozorňujeme, že v správe GRI sa tiež uvádza:

"Súkromný sektor musí byť zapojený ako partner s vlastným záujmom a nie ako filantrop."

Presvedčenie Svetového ekonomického fóra, ktoré teraz prijala OSN a ktoré sa mnohokrát opakovalo, je, že len to, čo prináša zisky pre korporácie, je „udržateľné“. V opačnom prípade sa nebudú dlhodobo zúčastňovať.

Mimochodom, spravodajcom správy GRI Svetového ekonomického fóra bol mikrobiológ Peter Piot. Donedávna bol dlhé roky zástupcom generálneho tajomníka OSN, kým sa pripojil k Bill & Melinda Gates Foundation ako senior Fellow a v roku 2010 sa stala riaditeľkou London School of Hygiene and Tropical Medicine v Londýne, ktorá bola štedro financovaná Gates Foundation.

Tento chránenec Svetového ekonomického fóra a Gatesa bol potom poradcom predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej pre záležitosti súvisiace s ochorením Covid a vedúcim oddelenia Komisie Poradná rada národných vedeckých poradcov . Piotova manželka Heidi Larson založila v roku 2022 projekt počúvania obyvateľstva Globálny projekt počúvania, ktorý financujú farmaceutické spoločnosti a príslušné nadácie.

Jeho zástupkyňa na London School of Hygene, Johanna Hanefeld, v roku 2018 poslala Piota, vybaveného peniazmi z Gatesovej nadácie, do centrum „Charité Global Health“ v Berlíne, ktoré vedie Christian Drosten. Ako bolo uvedené, potom zastávala manažérsku pozíciu v RKI, ktorá bola dôležitá pre jej integráciu do medzinárodnej pandemickej politiky.

Záver znie: Pandemická zmluva a plánovaná reforma OSN, ktoré majú formalizovať silu peňazí, ktorá sa tu zviditeľnila, sú mimoriadne nebezpečné pre záujmy svetovej populácie a treba im za každú cenu zabrániť. Našťastie voči obom existuje odpor, najmä preto, že chudobnejšie krajiny si uvedomujú, že bohaté krajiny vystupujú ako strážcovia záujmov svojich veľkých korporácií.

 

Petícia za vyhlásenie referenda

 Chceš žiť v takomto svete? MY nie!! Tak sa pridaj .... Vystúpme z EÚ, z NATO, proti WHO ...... 
Podporte Referendum proti povinnému očkovaniu, proti digitálnym očkovacím preukazom, proti ratifikácii pandemickej zmluvy s WHO, výstup z EÚ, z NATO a vyhlásiť SR za neutrálny štát : TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošliVieme prečo to robíme. Vieme čo schválili v Bruseli. Vieme čo je tá pandemická zmluva s WHO a ďalšie veci, o ktorých informujeme iba jediní z celého Slovenska! Vieme kto všetko o tom vedel a vie..... .

S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka

DAROM ZAISŤUJETE NAŠU NEZÁVISLOSŤ!

Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska

Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.

 

 

 

 

 

Copyright © Free Joomla! 4 templates / Design by Galusso Themes