Ďalšou zaujímavosťou je, že Figeľ a viacerí poslanci sú členmi - Skupiny priateľov so štátom Izrael (Sionizmu). Sionizmus je viera vo vyvolenosť Židovského národa, ktorý neuznáva iné náboženstva ako Judaizmus. Je ostro proti kresťanstvu a taktiež neuznáva ani Ježiša Krista. Je zaujímavé, ako môže byť člen strany KDH (kresťansko demokratické hnutie) členom organizácie ktorá neuznáva základne piliere ich strany.
Akcie tejto skupiny sa konajú pravidelne, namiesto symbolov kresťanstva tam však vidíme symboly sionizmu: Menora, spievajú sa mesiánske chvály, modlia sa modlitby a chvály na oslavu židovského proroka Mesiáša.
Členovia:
Ján Figeľ (KDH)
Antonín Cicoň (SMER-SD)
Pavol Goga (SMER-SD)
Mikuláš Huba (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti)
Marián Kéry (SMER-SD)
Peter Osuský (SaS)
František Šebej (Most-Híd)
Richard Vašečka (Oľano)
Juraj Droba (SaS)
Alojz Hlina (Oľano, KDH)
Martin Chren (SaS)
Maroš Kondrót (SMER-SD)
Ľubomír Petrák (SMER-SD)
Branislav Škrípek (Oľano)
Pavol Zajac (KDH)
Monika Gibalová (KDH)
Pavol Hrušovský (KDH)
Miroslav Kadúc (Oľano)
Peter Muránsky (KDH)
Alojz Přidal (KDH)
Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
Jana Žitňanská (KDH)
Tu je potrebné pripomenúť, že KDH dostalo do vienka od Jána Čarnogurského danajský dar, ktorý z neho urobil lavírujúci subjekt už pri jeho zrode. Prizrime sa teda bližšie na tých neuveriteľných 25 rokov, počas ktorých tu miešal karty (niekedy viac, inokedy menej úspešne) politický subjekt, ktorému pri vzniku prorokovali kariéru superstár, lebo si do vienka dal dovtedy potláčanú ideu kresťanstva, ktorá sa postupom rokov totality stala ikonou demokracie. A hoci sú karty diablovým vynálezom, lídrom nového subjektu nijako neprekážali, lebo „KDH sa od začiatku neformovalo ako výlučne katolícke hnutie, dokonca ani nie ako výlučne kresťanské... Realita je taká, že sa k nám pridali predovšetkým katolíci...“ (Ján Čarnogurský v rozhovore s Fedorom Gálom v mesačníku SLOVENSKÉ LISTY, vychádzajúcom v Prahe, č.1/1993).
Toto priznanie Jána Čarnogurského musí v každom súdnom človeku vyvolať minimálne dve zásadné otázky: PREČO POTOM DALI ZAKLADATELIA NOVEJ STRANE PRÍVLASTOK KRESŤANSKÉ HNUTIE a PREČO O TEJTO „POTEMKINOVSKEJ“ STRANE NEINFORMOVALI ASPOŇ PREDSTAVITEĽOV CIRKVI?! Alebo snáď áno?
Pred novembrom 1989 bol Ján Čarnogurský čestným kurátorom Charty 77 a de facto „disidentom“ ex offo. (Prepojenie chartistov s totalitným režimom prostredníctvom 13. oddelenia ÚV KSČ na čele s jeho šéfom Rudolfom Hegenbartom je už dnes dostatočne zdokumentované). Len ako perlička.....že vo vedení Nadácie Charty 77 v tom čase boli o.i. aj George Soros, (fakticky sponzor), či Miroslav Kusý (za Dubčeka vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS a aj dnes hlavný ideológ, ale vtedy najmä – príjemca sponzoringu)! Bola to ozaj dobrá partia, ktorá „úbohým disidentom“ pomáhala prežiť totalitu prostredníctvom dolárov a bonov! Príklad ďalších „nežných, či farebných revolúcií“ v bývalom sovietskom bloku dnes už jasne ukazuje na režisérov s plnými peňaženkami, ktorí z pozadia tvorili dejiny v tomto geopoliticky veľmi lukratívnom strategickom priestore.
„Zakladateľ“ KDH figuruje aj v tucte ďalších nadnárodných a mimovládnych organizácií, ktoré v deväťdesiatych rokoch minulého storočia tvorili súčasť nášho splývania so západnou demokraciou. Dnes už vieme, že to boli a sú, čertove rožky. Boli to najmä National Forum Foundation so známou, už nebohou čechoslovakistkou Ritou Klímovou z USA, ale tiež funkcia jedného z podpredsedov KBSE – dnes OBSE, organizácie, ktorá ani v súčasnosti, keď je SR právoplatným, ale nie rovnoprávnym členom EÚ nevie Slovensku prísť na meno, členstvo v Ráde nemeckých rytierov (čo robí Slovák v takej organizácii je aj pre renomovaného politológa, pokiaľ nie je priamo zasiahnutý dolárom záhadou), členstvo v exkluzívnom klube Windsor, spolu s Ivanom Miklošom, Františkom Šebejom, Magdou Vašáryovou a.i., ktorý v deväťdesiatych rokoch ovládol dovtedy národné médiá.
Camillo
