Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989

Všetky práva vyhradené OZ Dôstojnosť Slovenska. Zdieľanie dovolené. Zákaz kopírovania. Iba so súhlasom OZ Dôstojnosť Slovenska. Inak sa vyvedú právne dôsledky!!

V tejto časti si povieme a ukážeme ako to už v zahraničí a u nás prebieha zavedenia digitalizácie a Total Control.

Očkovanie-pas

Úradníci v Bruseli zvažujú vývoj štandardizovaného viacjazyčného osobného očkovacieho preukazu EÚ v snahe zlepšiť komunikáciu medzi poskytovateľmi očkovacích služieb – ako sú lekári a verejné zdravotné sestry.

Konečným cieľom očkovacieho pasu by bolo zabezpečiť, aby deti, ktoré sa pohybujú medzi krajinami s rôznymi očkovacími schémami, nezmeškali dôležité očkovania. Podobná schéma už existuje pre domáce zvieratá a podľa Európskej komisie pomohla zvýšiť zaočkovanosť.

Tento krok by presne zapadal do témy tohtoročného Európskeho imunizačného týždňa (23. – 30. apríla): „spoločné riešenia spoločných hrozieb“.

Dr. Antoon Gijsens z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zdravie a spotrebiteľov povedal na konferencii o imunizácii detí, že už existuje množstvo modelov na sledovanie stavu očkovania ( Kliknite sem a pozrite si jeho prezentáciu ).

WHO vypracovala Medzinárodné osvedčenie o očkovaní alebo profylaxii – známe ako „žltá karta“, ktoré poskytuje orgánom podrobnosti o vakcínach, ktoré jednotlivec dostal. Toto zvyčajne používajú cestujúci, ktorí navštevujú oblasti, kde sa vyžaduje špecifické očkovanie.

Patchwork systémov

Viaceré európske krajiny a regióny – vrátane Luxemburska a Flámska v Belgicku – majú svoje vlastné systémy na monitorovanie imunizácie, pričom sa používajú rôzne papierové a elektronické záznamy.

Jazykové bariéry a nezrovnalosti v očkovacej schéme z jedného regiónu do druhého však znamenajú, že takéto dokumenty nie sú vždy užitočné pri cestovaní.

Doktor Gijsens uviedol, že Európska komisia začala v roku 2009 komplexný konzultačný proces o očkovaní detí, ktorého cieľom bolo riešiť tento problém.

V rámci prieskumu so 44 otázkami, ktorý sa uskutočnil ako súčasť tohto cvičenia, boli zainteresované strany požiadané, či by bol užitočný „imunizačný pas EÚ“ – podobný „pasu pre spoločenské zvieratá“, ktorý už funguje. Viac ako 85 % uviedlo, že takýto systém by bol užitočný.

Cezhraničné kólie

Pas pre spoločenské zvieratá bol zriadený v roku 2003 a vzťahuje sa na psov, mačky a fretky. Systém podľa Európskej komisie výrazne zlepšil stav očkovania a dodržiavanie posilňovacích dávok pre domáce zvieratá.

Doktor Gijsens povedal, že očkovací pas pre deti by mohol pomôcť zlepšiť mieru zaočkovanosti a namiesto nahradenia by doplnil existujúce elektronické registre imunizácie prevádzkované niektorými orgánmi verejného zdravotníctva.

Každý rok migruje v rámci EÚ približne 100 000 detí mladších ako 14 rokov, no v každom z 27 členských štátov sú očkovacie kalendáre odlišné.

Neskôr sa schválila Agenda 2030 o očkovaní a to ešte v roku 2014 a 2015. Vtedy bola vláda Fica. Hneď v roku 2015 nastali veľké zmeny v Ústave SR ohľadom armády na využitie počas mimoriadnej situácie, ktorá je práve dnes, a dokonca Ficova vláda schválila amerických vojakov na Slovensku a ďalšie veci. Všetko má súvis ako sme rozprávali vo vysielaniach a v prvej časti článku.

História

Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorú prijali všetky členské štáty OSN v roku 2015, poskytuje spoločný plán mieru a prosperity pre ľudí a planétu, teraz aj v budúcnosti. Jej jadrom je 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs), ktoré sú naliehavou výzvou pre všetky krajiny – rozvinuté aj rozvojové – v globálnom partnerstve. Uvedomujú si, že ukončenie chudoby a iných deprivácií musí ísť ruka v ruke so stratégiami, ktoré zlepšia zdravie a vzdelanie, znížia nerovnosť a podnietia ekonomický rast – a to všetko pri riešení klimatických zmien a úsilí o zachovanie našich oceánov a lesov.

SDGs stavajú na desaťročiach práce krajín a OSN vrátane Ministerstva hospodárstva a sociálnych vecí OSN

V júni 1992 na Summite Zeme v Rio de Janeiro v Brazílii viac ako 178 krajín prijalo Agendu 21 , komplexný akčný plán na vybudovanie globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj s cieľom zlepšiť ľudské životy a chrániť životné prostredie.
Členské štáty jednohlasne prijali Miléniovú deklaráciu na Miléniovom summite v septembri 2000 v sídle OSN v New Yorku. Summit viedol k vypracovaniu ôsmich rozvojových cieľov milénia (MDGs) na zníženie extrémnej chudoby do roku 2015.
Johannesburská deklarácia o trvalo udržateľnom rozvoji a plán implementácie, ktoré boli prijaté na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Juhoafrickej republike v roku 2002, opätovne potvrdili záväzky globálneho spoločenstva v oblasti odstraňovania chudoby a životného prostredia a stavali na Agende 21 a Miléniovej deklarácii tým, že zahŕňali ďalšie dôraz na multilaterálne partnerstvá.
Na konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) v Rio de Janeiro v Brazílii v júni 2012 členské štáty prijali výsledný dokument „Budúcnosť, ktorú chceme“ , v ktorom sa okrem iného rozhodli začať proces rozvoja súbor cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré budú vychádzať z rozvojových cieľov tisícročia a zriadia politické fórum OSN na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj . Výsledok Rio +20 obsahoval aj ďalšie opatrenia na implementáciu trvalo udržateľného rozvoja vrátane mandátov pre budúce pracovné programy v oblasti financovania rozvoja, malých ostrovných rozvojových štátov a ďalších.
V roku 2013 Valné zhromaždenie zriadilo 30-člennú otvorenú pracovnú skupinu na vypracovanie návrhu cieľov udržateľného rozvoja.
V januári 2015 Valné zhromaždenie začalo proces rokovaní o rozvojovej agende po roku 2015 . Proces vyvrcholil následným prijatím Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj , ktorej jadrom bolo 17 cieľov udržateľného rozvoja, na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v septembri 2015.
Rok 2015 bol medzníkom pre multilateralizmus a formovanie medzinárodnej politiky s prijatím niekoľkých významných dohôd:
- Sendai Framework for Disaster Risk Reduction (marec 2015)
- Akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja (júl 2015)
- Transformácia nášho sveta: Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj so svojimi 17 cieľmi udržateľného rozvoja bola prijatá na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v New Yorku v septembri 2015.
- Parížska dohoda o zmene klímy (december 2015)
Teraz každoročné Politické fórum na vysokej úrovni o trvalo udržateľnom rozvoji slúži ako centrálna platforma OSN na sledovanie a hodnotenie cieľov udržateľného rozvoja.

Divízia pre ciele trvalo udržateľného rozvoja (DSDG) na Ministerstve pre hospodárske a sociálne záležitosti Organizácie Spojených národov (UNDESA) dnes poskytuje významnú podporu a budovanie kapacít pre ciele trvalo udržateľného rozvoja a súvisiace tematické otázky vrátane vody , energie , klímy , oceánov , urbanizácie . , doprava , veda a technika , Správa o globálnom udržateľnom rozvoji (GSDR) , partnerstvá a malé ostrovné rozvojové štáty. DSDG zohráva kľúčovú úlohu pri hodnotení systémovej implementácie Agendy 2030 OSN a pri presadzovaní a osvetových činnostiach súvisiacich s cieľmi udržateľného rozvoja. Aby sa Agenda 2030 stala skutočnosťou, široké vlastníctvo cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí premietnuť do silného záväzku všetkých zainteresovaných strán realizovať globálne ciele. DSDG má za cieľ pomôcť uľahčiť túto angažovanosť.

Tu si môžete všetko pozrieť a overiť: https://sdgs.un.org/goals dokonca v tomto ide aj WEF, WHO, EÚ, NATO a ďalší a ďalší.

v 2018 roku sme zistili na stránke Európskeho parlamentu, že EÚ niečo pripravuje. Samozrejme, že europoslanci z tohto obdobia vedeli o všetkom čo sa chystá a pripravuje. Pripravoval sa váš Covid Pas. Áno...vedela o tom aj minulá vláda ako je Fico, Danko, Pellegrini, Bugár, opozícia a ďalší verejní činitelia.