Google Translate Widget by Infofru

Author Site Reviewresults

Featured

18.6.2022 Spoločný obranný plán medzi NATO a EÚ, dokazujúce dokumenty na vlády, financovanie...

VKontakte
Pamätáte sa ? Vtedajší prezident Michal Kováč vyhlásil referendum na dni 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: "Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?" Spornou pre vtedajšiu koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda, a tým aj článku 100 ústavy. Ešte v ten deň dal minister vnútra Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR. 
Členské krajiny EÚ, NATO a USA. Politicko-vojenské vedenie NATO už viac rokov odporúča a žiada svoje členské krajiny o vyčleňovanie aspoň 2 percent z HDP krajiny.
A takýmto podvodom sme sa stali N.a.t.o. ‼️
 
Vopred všetkým ďakujeme: Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989

Všetky práva vyhradené OZ Dôstojnosť Slovenska. Zákaz kopírovania!! Zdieľanie dovolené.

Všetky práva vyhradené OZ Dôstojnosť Slovenska

Stávame sa ďalšou kolóniou USA pod diktátom z Bruselu

Slovensko pred vstupom do NATO akceptovalo túto žiadosť (štandard) NATO a prijalo k tomu aj niekoľko uznesení vlády SR v roku 2002 a 2003. A to uznesením číslo 604 z 5.6.2002 (prvý krát zaviazala vyčleňovať rozpočtové prostriedky pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany SR vo výške najmenej 2% z HDP od roku 2003), čo potvrdila aj NR SR svojím uznesením číslo 2403 z 11.7.2002.
 
Pár našich postrehov:
V roku 2007 Armáda mala v zahraničí vyše 500 vojakov. Tí pôsobili v deviatich nepokojných oblastiach sveta. A to ako súčasť operácií pod velením NATO, Európskej únie či OSN. Štát však stáli pekný balík peňazí. Ročné výdavky sa šplhali na takmer k miliarde korún.
Len vojaci v operáciach a misiách stáli SR v roku 2008 vyše 30,170 mil.eur.
Účasť Slovenska vo vojenských, policajných či pozorovateľských misiách v rôznych častiach sveta vyšla v roku 2012 štát na 46,7 milióna eur.
Keby sme šli takto po každom jednom roku, tak sa vyšplháme na obrovskú sumu peňazí, ktoré mohli byť použité na iné účely... príklad poľnohospodárstvo a to ešte k tomu nepočítame 2% HDP na podporu zahraničných ekonomík a nie tej vlastnej.
 
Z globsec2012:

Konferencia Globsec v Bratislave je prvým fórom, kde mohol staronový slovenský premiér Robert Fico predstaviť svetu zahraničnopolitické priority novej vlády.

Fico potvrdil, že jeho vláda svoju pozornosť zameria najskôr na obnovu európskej ekonomiky, ktorá potrebuje okrem úspor aj väčšiu podporu rastu. „Slovensko bude úzko spolupracovať  s partnermi v EÚ a spojencami v NATO a bude rozvíjať zrelú a zodpovednú zahraničnú politiku,“ povedal Fico.

Slovensko tiež plánuje úzku spoluprácu so svojimi susedmi v rámci Višegrádskej štvorky a do roku 2016 chce rozbehnúť projekt spoločnej bojovej skupiny, ktorá bude slúžiť Európskej únii i NATO.

NATO by mala podľa premiéra ostať otvorená pre nových členov. „Naša skúsenosť nám potvrdzuje, že rozširovanie NATO je ťažký, ale prospešný proces. Prospešný pre uchádzačov, ale prospešný aj pre spojencov.“ Nových členov by však rád privítal ešte pred koncom jeho vlády v roku 2016.

Fico zopakoval, že Slovensko ostáva verné svojim záväzkom v Afganistane. „Nikdy sme nevideli NATO ako silný dáždnik, pod ktorý sa môžeme skryť. Sme pripravení niesť bremeno. Slovensko je jeden z najväčších prispievateľov vojakov na obyvateľa,“ hovorí.

Demokratický, stabilný a bezpečný Afganistan považuje za kľúčový pre dôveryhodnosť NATO a stabilitu v regióne. Slovensko je preto „pripravené predĺžiť svoju prítomnosť v Afganistane na tak dlho, ako to bude potrebné“.

Bezpečnostná úloha

Slovenský prezident Ivan Gašparovič upozornil na bagatelizovanie pôvodnej bezpečnostnej úlohy Európskej únie. „Oslabuje sa vnímanie EÚ ako bezpečnostného projektu. Do popredia sa posúva jej ekonomický a politický rozmer. Pritom projekt európskeho spoločenstva vznikol ako priama ochrana pred ďalšou vojnovou konfrontáciou v Európe,“ povedal.

Vyzdvihol aj potrebu väčších investícií do nových technológií a inovácií napriek pretrvávajúcej kríze. Jeden zo spôsobov, ako šetriť verejné prostriedky je podľa neho orientovať sa na spoluprácu krajín  a smart defense.

Slovinský prezident Danilo Türk nastolil otázku, ako by mal vyzerať vzťah troch globálnych aktérov USA, Európy a Ruska. Tvrdí, že  spolupráca euroatlantických spojencov by sa mala naďalej prehlbovať a posilňovať aj s účasťou Ruska.

Türk taktiež upozorňuje na to, že súčasný „inštitucionálny optimizmus“, ktorý v Únii dominuje, už viac nestačí a je potrebné viac zahrnúť do rozhodovacích procesov občanov. 

Teraz poďme na oficiálne dokumenty, ktoré nikto nezverejnil a ani nezverejní. Kto vie prečo, že... .

Odporúčam si prečítať aj tento článok - má to súvis: Tu klikni pre otvorenie článku

Tento dokument dokazuje skutočnú pravdu o súčasnosti!! 

Ešte v máji 2014 Fico prehlasoval, že jeho vláda nikdy nezvýši rozpočet do NATO!!

A v septembri 2014 urobil TOTO!!

Lídri krajín NATO sa ešte v septembri 2014 na summite vo Walese zaviazali, že vojenské rozpočty sa budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr v roku 2024 dosiahli dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) v jednotlivých krajinách. Na vyššie investície do armád naliehali predovšetkým USA na čele s prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré vydávajú na obranu najviac percent HDP (3,5) a ktoré tiež pokrývajú až 22 percent celkového rozpočtu NATO.  

Vyhlásenie zo summitu vo Walese

5. september 2014 Vydané hlavami štátov a vlád, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutí Severoatlantickej rady vo Walese

  1. My, hlavy štátov a vlád členských krajín Severoatlantickej aliancie, sme sa zišli vo Walese v kľúčovom momente euroatlantickej bezpečnosti. Agresívne akcie Ruska proti Ukrajine zásadne spochybnili našu víziu Európy ako celku, slobodnej a mierovej. Rastúca nestabilita v našom južnom susedstve, od Blízkeho východu po severnú Afriku, ako aj nadnárodné a mnohorozmerné hrozby sú tiež výzvou pre našu bezpečnosť. To všetko môže mať dlhodobé dôsledky pre mier a bezpečnosť v euroatlantickom regióne a stabilitu na celom svete.
  2. Súhlasíme s tým, že zvrátime trend klesajúcich rozpočtov na obranu, aby sme čo najefektívnejšie využívali naše prostriedky a podporovali vyváženejšie zdieľanie nákladov a zodpovednosti. Naša celková bezpečnosť a obrana závisí od toho, koľko míňame a ako ich míňame. Zvýšené investície by mali smerovať k plneniu našich priorít v oblasti spôsobilostí a spojenci musia tiež preukázať politickú vôľu poskytnúť požadované spôsobilosti a nasadiť sily, keď sú potrebné. Silný obranný priemysel v celej Aliancii, vrátane silnejšieho obranného priemyslu v Európe a väčšej spolupráce v oblasti obranného priemyslu v rámci Európy a naprieč Atlantikom, je naďalej nevyhnutný na poskytovanie požadovaných spôsobilostí. Úsilie NATO a EÚ o posilnenie obranných spôsobilostí sa dopĺňa. Berúc do úvahy súčasné záväzky,
    • Spojenci, ktorí v súčasnosti plnia smernicu NATO vynakladať minimálne 2 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu, sa budú snažiť v tom pokračovať. Podobne budú spojenci míňať viac ako 20 % svojich rozpočtov na obranu na hlavné vybavenie vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja.
    • Spojenci, ktorých súčasný podiel HDP na obranu je pod touto úrovňou:
      • zastaviť akýkoľvek pokles výdavkov na obranu;
      • zamerať sa na zvýšenie výdavkov na obranu v reálnom vyjadrení s rastom HDP;
      • majú za cieľ posunúť sa smerom k 2 % smernici do 10 rokov s cieľom splniť svoje ciele v oblasti spôsobilostí NATO a vyplniť nedostatky v spôsobilostiach NATO.
    • Spojenci, ktorí v súčasnosti míňajú menej ako 20 % svojich ročných výdavkov na obranu na veľké nové vybavenie vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja, sa zamerajú do desiatich rokov zvýšiť svoje ročné investície na 20 % alebo viac celkových výdavkov na obranu.
    • Všetci spojenci budú:
      • zabezpečiť, aby ich pozemné, vzdušné a námorné sily spĺňali dohodnuté usmernenia NATO o nasaditeľnosti a udržateľnosti a iné dohodnuté výstupné metriky;
      • zabezpečiť, aby ich ozbrojené sily mohli efektívne spolupracovať, a to aj prostredníctvom implementácie dohodnutých štandardov a doktrín NATO.

apríl 2015 - Fico: Nikdy nepôjdeme proti jednote EÚ a NATO 

Slovensko nikdy nepôjde proti jednote Európskej únie a NATO, povedal premiér Robert Fico na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2014.

Slovensko sa v roku 2014 v medziná­rodnom dianí nestratilo a jeho hlas je podľa premiéra rešpektovaný. Napätá situácia na východe Ukrajiny Slovensko podľa Fica trápi. „Na Kryme sme boli svedkami porušenia medzinárodného práva,“ konštatoval. 

Ďalšie dokazujúce dokumenty priamo z EÚ parlamentu

Tieto materiály sú ďalšie dôkazy na vlády, na europoslancov, že klamú a zavádzajú verejnosť!

O financovaní, spoločnej takzvanej armáde, vybudovanie infraštruktúry, boj proti dezinformáciám, proti Rusku a podobne. Takže nakoniec zistíte, že všetko bolo dávno dohodnuté a prijaté práve minulou vládou za veľkej podpory poslancov NR SR, europoslancov...až po súčasnosť. 

V týchto oficiálnych dokumentoch sa dočítate úplne všetko.

Prijatie nového vyhlásenia EÚ a NATO na samite NATO v Bruseli 11. až 12. júla 2018. Ďalšie dokumenty sú nižšie

Čo myslíte, že kto financuje tie úpravy ciest, železnice, spevňovanie mostov a atď na Východnom Slovensku a podobne? 

Pár bodov:

Streda 13. júna 2018

14.
víta zvýšenú prítomnosť NATO vopred na jeho východnej hranici; víta, že NATO rozmiestnilo štyri mnohonárodné bojové skupiny, konkrétne v Estónsku pod velením Spojeného kráľovstva, v Lotyšsku pod velením Kanady, v Litve pod velením Nemecka a v Poľsku velí bojovej skupine USA; domnieva sa, že na východnej a južnej hranici treba ešte posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v záujme bezpečnosti oboch organizácií a že prenikaniu Ruska do krajín východnej hranici hybridnými aj tradičnými spôsobmi by sa malo zabrániť a malo by sa proti nemu zodpovedajúcim spôsobom bojovať; zdôrazňuje, že súčasnú infraštruktúru v Európe, ktorá je orientovaná najmä západo-východným smerom, treba v súlade s požiadavkami vojenskej mobility doplniť novou severo-južnou dimenziou; zdôrazňuje, že snahami o vojenskú mobilitu by sa malo prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SZBP aj k obrannému postoju aliancie; domnieva sa, že cesty, mosty a železnice by sa mali zmodernizovať, aby umožňovali rýchle rozmiestňovanie vojenského personálu a vybavenia;
15.
zdôrazňuje v tomto smere význam zlepšenia spôsobilostí NATO v oblasti rýchleho prísunu posíl prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry EÚ a jednotlivých štátov, odstránenia byrokratických a infraštruktúrnych prekážok brániacich v rýchlom pohybe síl a predbežným umiestňovaním vojenského vybavenia a zásob, čo zlepšuje našu kolektívnu bezpečnosť;

 Akčný plán v oblasti európskej obrany COM/2016/0950 final

 

Akčný plán v oblasti európskej obrany COM/2016/0950 final/2

Tento dokument opravuje dokument COM(2016) 950 final z 30.11.2016

 

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o spolupráci medzi EÚ a NATO v kontexte transatlantických vzťahov (2020/2257(INI)) Spolupráca medzi EÚ a NATO v kontexte transatlantických vzťahov

17. 12. 2020 V parlamente bolo oznámené odporúčanie výboru

Nájdete tam aj priamy usvedčujúci dôkaz na vládu v roku 2014 zo Samitu NATO vo Walse z roku 2014

Nájdete aj:

O takej Konferencii o budúcnosti Eú: Klikni tu pre otvorenie článku, kde už to vedeli od decembra 2020!! Odporúčam si to otvoriť.

B.  keďže EÚ aj NATO začali proces reflexie s cieľom náležite sa prispôsobiť bezprecedentným globálnym zmenám v oblasti bezpečnosti; keďže lídri EÚ sa v júni 2020 dohodli na začatí procesu zameraného na vymedzenie Strategického kompasu; keďže na nedávnom samite konanom 14. júna 2021 sa lídri NATO rozhodli začať práce na ďalšej strategickej koncepcii, ktorá bude schválená na nasledujúcom samite v roku 2022;

- so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO, ktoré
10. júla 2018 podpísali predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie a
generálny tajomník NATO, a na vyhlásenie zo samitu v Bruseli, ktoré vydali hlavy
štátov alebo predsedovia vlád, ktorí sa zúčastnili na stretnutí Severoatlantickej rady
v Bruseli 11. a 12. júla 2018

16.  víta jasné znenie komuniké zo samitu NATO, ktoré bolo vydané 14. júna 2021, o význame odolnosti; zdôrazňuje, že EÚ aj NATO by mali posilniť svoju spoluprácu a účinnejšie ju koordinovať v kľúčovej oblasti odolnosti, a zdôrazňuje ambíciu EÚ vypracovať zmysluplný prístup k posilneniu rôznych civilných a vojenských aspektov odolnosti, okrem iného v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry, ako je doprava, energetika a sektor IT, ako aj úlohu EÚ ako kľúčového aktéra v boji proti dezinformáciám a falošným správam; (aj toto usvedčuje politikov, že klamú, pretože návrh zákona v SR proti dezinformáciám je v skutočnosti príkaz Bruselu a nie vlády) Europoslanci a politici z opozície chránia Brusel a NATO! Len by ma zaujímalo, že prečo vláda o tom mlčí! Jediná odpoveď. Všetci idú v tom spoločne a hrajú len divadlo na ľudí. 

Za toto hlasovali europoslanci: "ZA" Monika BEŇOVÁ - Smer-SD, Vladimír BILČÍK - Spolu, Robert HAJŠEL - nezaradený,            Martin HOJSÍK - PS, Eugen JURZYCA - SaS, Miriam LEXMANN - KDH, Peter POLLÁK - OĽANO, Michal WIEZIK - PS,                Miroslav ČÍŽ- Smer-SD, Lucia ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ - dnes nezaradené (predtým SaS), Michal ŠIMEČKA - PS, Ivan ŠTEFANEC-KDH

 

(1) OJ C 28, 27.1.2020, p. 49.
(2) OJ C 388, 13.11.2020, p. 22.
(3) OJ C 449, 23.12.2020, p. 149.
(4) OJ C 232, 16.6.2021, p. 71.
(5) Texts adopted, P9_TA(2020)0009.
(6) Texts adopted, P9_TA(2020)0008.
(7) Texts adopted, P9_TA(2021)0102.
(8) OJ L 146, 9.6.2017, p. 133.
(9) OJ L 371, 6.11.2020, p. 3.

Celý legislatívny proces v Eú

https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2020/2257(INI)

Stále chcete zostať v takomto spolku? Tu klikni - Stiahni, podpíš, odošli

Toto je priamo na stránke NATO

Lídri spojencov vo Varšave v júli 2016 zdôraznili, že EÚ zostáva pre NATO jedinečným a nevyhnutným partnerom. Posilnené konzultácie na všetkých úrovniach a praktická spolupráca pri operáciách a rozvoji spôsobilostí priniesli konkrétne výsledky. Kvôli bezpečnostným výzvam v spoločnom východnom a južnom susedstve týchto dvoch organizácií je posilnenie strategického partnerstva dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Vedúci predstavitelia spojencov privítali spoločné vyhlásenie generálneho tajomníka NATO, predsedu Európskej rady a predsedu Európskej komisie vo Varšave, ktoré načrtáva sériu opatrení, ktoré tieto dve organizácie zamýšľajú spoločne podniknúť v konkrétnych oblastiach vrátane boja proti hybridným hrozbám. , zvyšovanie odolnosti, budovanie obranných kapacít, kybernetická obrana, námorná bezpečnosť a cvičenia.

V nadväznosti na to v decembri 2016 ministri zahraničných vecí členských krajín NATO schválili 42 opatrení na zlepšenie spolupráce NATO a EÚ vrátane:

  • opatrenia na posilnenie odolnosti voči hybridným hrozbám, od dezinformačných kampaní až po akútne krízy;
  • spolupráca medzi operáciou Sea Guardian NATO a operáciou EUNAVFOR Sophia v Stredozemnom mori;
  • výmena informácií o kybernetických hrozbách a zdieľanie najlepších postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;
  • zabezpečenie vzájomnej súdržnosti a komplementárnosti procesov obranného plánovania;
  • paralelné a koordinované cvičenia;
  • úsilie o podporu miestnych kapacít partnerských krajín v sektoroch bezpečnosti a obrany.

V decembri 2017 sa podnikli ďalšie kroky na posilnenie spolupráce medzi NATO a EÚ pridaním 32 nových opatrení vrátane troch nových oblastí:

  • vojenská mobilita s cieľom zabezpečiť, aby sa sily a vybavenie mohli v prípade potreby rýchlo pohybovať po Európe, čo si vyžaduje postupy na rýchle prekročenie hraníc, dostatočné dopravné prostriedky a robustnú infraštruktúru (cesty, železnice, prístavy a letiská);
  • výmena informácií v boji proti terorizmu a posilnenie koordinácie protiteroristickej podpory pre partnerské krajiny;
  • podpora úlohy žien v mieri a bezpečnosti.

Dňa 10. júla 2018, tesne pred samitom NATO v Bruseli, tieto dve organizácie zdôraznili zásadný charakter pokračujúcej spolupráce pri riešení viacerých a vyvíjajúcich sa bezpečnostných výziev. Dohodli sa, že sa zamerajú na rýchly pokrok v oblastiach vojenskej mobility, boja proti terorizmu a posilňovania odolnosti voči chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým rizikám, ako aj na presadzovanie programu žien, mieru a bezpečnosti. Uvítali tiež komplementárne a vzájomne sa posilňujúce snahy EÚ a NATO o posilnenie spôsobilostí v oblasti obrany a bezpečnosti.

Na bruselskom samite v júli 2018 lídri spojencov privítali spoločné vyhlásenie a hmatateľné výsledky dosiahnuté v rôznych oblastiach, pričom zdôraznili svoje odhodlanie rozvíjať a prehlbovať spoluprácu úplným vykonávaním spoločného súboru 74 návrhov. Uznali, že rozvoj koherentných, doplnkových a interoperabilných obranných spôsobilostí, ktoré zabránia duplicite, je kľúčom k spoločnému úsiliu o zvýšenie bezpečnosti euroatlantického priestoru. Takéto úsilie povedie k silnejšiemu NATO, pomôže zvýšiť spoločnú bezpečnosť, prispeje k zdieľaniu transatlantickej záťaže, pomôže poskytnúť potrebné spôsobilosti a podporí celkové zvýšenie výdavkov na obranu.

Vedúci predstavitelia spojencov tiež privítali výzvu na hlbšiu spoluprácu medzi NATO a EÚ zo strany Európskej rady v júni 2018. Poznamenali, že čo najúplnejšia účasť spojencov, ktorí nie sú členmi EÚ, na úsilí EÚ o posilnenie jej kapacít na riešenie spoločných bezpečnostných výziev je nevyhnutná pre posilnenie strategických partnerstvo medzi NATO a EÚ.

Dôležitosť jedinečného a nevyhnutného partnerstva bola zdôraznená počas bruselského summitu v roku 2021, kde vedúci predstavitelia spojencov zdôraznili hmatateľné výsledky spoločnej spolupráce v oblasti boja proti hybridným a kybernetickým hrozbám, strategickej komunikácie, operačnej spolupráce vrátane námorných otázok, vojenskej mobility, obranných spôsobilostí, obranného priemyslu. a výskum, cvičenia, boj proti terorizmu a budovanie obranných a bezpečnostných kapacít. Rozvoj koherentných, doplnkových a interoperabilných obranných spôsobilostí zostal kľúčový v spoločnom úsilí týchto dvoch organizácií o zvýšenie bezpečnosti euroatlantického priestoru.

Zdôraznili ďalšie prehĺbenie tejto spolupráce prostredníctvom úplnej implementácie spoločného súboru 74 návrhov. Tieto prispejú k súdržnosti a komplementárnosti a tiež sa zamerajú na vyvíjajúce sa bezpečnostné výzvy, ako je posilňovanie odolnosti, vznikajúce a prevratné technológie, bezpečnostné dôsledky zmeny klímy, dezinformácie a rastúca geostrategická konkurencia. 

Vedúci predstavitelia spojencov tiež uznali, že prebiehajúce odlišné strategické procesy v rámci NATO a EÚ ponúkajú príležitosť na ďalšie zintenzívnenie konzultácií a spolupráce medzi týmito dvoma organizáciami. 

Generálny tajomník NATO a vysoký predstaviteľ EÚ pravidelne podávajú správy spojencom NATO a členským štátom EÚ o pokroku v spolupráci. (Pozrite si správy o pokroku v pravom stĺpci v časti Oficiálne texty.)

Európski spojenci mimo EÚ k tomuto úsiliu významne prispievajú. Pre strategické partnerstvo medzi NATO a EÚ je nevyhnutné ich plné zapojenie do tohto úsilia.

NATO a EÚ môžu a mali by zohrávať doplnkové a vzájomne sa posilňujúce úlohy pri podpore medzinárodného mieru a bezpečnosti. Spojenci sú odhodlaní prispieť k vytvoreniu priaznivejších podmienok, prostredníctvom ktorých:

  • plne posilniť strategické partnerstvo s EÚ v duchu úplnej vzájomnej otvorenosti, transparentnosti, komplementárnosti a rešpektovania autonómie a inštitucionálnej integrity oboch organizácií;
  • posilniť praktickú spoluprácu pri operáciách v rámci celého krízového spektra, od koordinovaného plánovania až po vzájomnú podporu v teréne;
  • rozšíriť politické konzultácie tak, aby zahŕňali všetky otázky spoločného záujmu s cieľom zdieľať hodnotenia a perspektívy;
  • plnšie spolupracovať pri rozvoji spôsobilostí s cieľom minimalizovať duplicitu a maximalizovať nákladovú efektívnosť

Jedným z nástrojov tejto spolupráce v rámci NATO je napr. Program bezpečnostných investícií NATO (NSIP - NATO Security Investment Programme), vďaka ktorému sme napríklad v roku 2010 úspešne čiastočne zrekonštruovali LZ Sliač.

Ďalšou možnosťou rozvoja našich obranných kapacít je Dohoda o obrannej spolupráci s USA, o ktorej sa diskutovalo a zároveň aj prijalo. Ponuka USA vznikla na základe tzv. Európskej iniciatívy odstrašenia (EDI - European Deterrence Initiative), ktorú iniciovala administratíva Baracka H. Obamu ešte v roku 2016, ako reakciu na ruskú anexiu Krymu a ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny.

Zdroj:https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_49217.htm

  • Tlačová správa 20. júna 2022

Spolupráca EÚ a NATO: siedma správa o pokroku

Rada vzala na vedomie siedmu správu o pokroku EÚ – NATO vo vykonávaní 74 spoločných opatrení, ktoré schválili EÚ a NATO.

Rada dnes vzala na vedomie siedmu správu o pokroku vo vykonávaní 74 spoločných návrhov schválených Radou EÚ a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017 na základe dvoch spoločných vyhlásení o spolupráci medzi EÚ a NATO z rokov 2016 a 2018 a dohodnutých zásad, ktorými sa riadi strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO.

V správe sa opisuje pokrok dosiahnutý od júna 2021 do mája 2022 a uvádzajú sa hmatateľné výsledky vo všetkých oblastiach spolupráce.

EÚ a NATO, členské štáty EÚ a spojenci NATO od prvého dňa invázie Ruska na Ukrajinu zintenzívnili svoje úsilie a spoluprácu, pričom preukázali úplnú jednotu a spoločné odhodlanie odsúdiť útočnú vojnu Ruska a podporovať Ukrajinu pri obrane a ochrane svojho obyvateľstva. Strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je v tomto kritickom momente pre euroatlantickú bezpečnosť pevnejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.

V tejto súvislosti sa v správe zdôrazňuje najmä, že politický dialóg a spoločné odovzdávanie informácií medzi EÚ a NATO sa ďalej posilnili, dobre zavedené politické konzultácie pokračovali v rôznych prostrediach, a to aj prostredníctvom pravidelných stretnutí Politického a bezpečnostného výboru EÚ (PBV) a Severoatlantickej rady (NAC) a častého vzájomného informovania v príslušných výboroch a pracovných skupinách, a že dohodnuté oblasti spolupráce naďalej prinášajú konkrétne výsledky.

Patria medzi ne okrem iného: novonadviazaný štruktúrovaný dialóg medzi zamestnancami o odolnosti; spolupráca v oblasti strategickej komunikácie a boja proti manipulácii s informáciami a zasahovaniu zo zahraničia; pokračujúce úsilie o zabezpečenie súdržnosti výstupov medzi príslušnými procesmi obranného plánovania EÚ a NATO v prípadoch, keď sa požiadavky prekrývajú; pokračovanie výmen názorov prostredníctvom štruktúrovaného dialógu medzi zamestnancami o vojenskej mobilite; a špecializované interakcie medzi zamestnancami zamerané na Ukrajinu.

V roku 2015 - 2016 V kasárňach v bratislavských Vajnoroch bude vybudované v poradí druhé centrum NATO, po tom už existujúcom v Trenčíne. Bratislava sa stane vojenským terčom
Regionálne veliteľstvo v Bratislave bude súčasťou siete ďalších veliteľstiev NATO, rozmiestnených v Maďarsku, Poľsku a pobaltských štátoch. Rozšírenie vojenskej prítomnosti aliancie na jeho východnej hranici schválili ministri obrany členských krajín vrátane slovenského na zasadnutí v Bruseli. Každá krajina sa pritom musí podieľať aj na financovaní prevádzky základní na svojom území. budovanie nových základní vo východoeurópskych štátoch je súčasťou nebezpečnej expanzie NATO smerom k hraniciam Ruska. Pre Slovensko z toho okrem iného vyplýva, že základňa vo Vajnoroch sa v prípade vojnového konfliktu môže stať terčom Vojenských vzdušných síl Ruskej federácie. Pritom ešte ako premiér Robert Fico sa pritom v 2014 roku zásadne vyslovil proti tomu, aby na území Slovenska bolí umiestnené akékoľvek cudzie vojská. Neskôr vznikla v skutočnosti  základňa pre NATO v Prešove nákupom Black Hawk, ktoré sú nasadzované vo vrtuľníkovej letke v Prešove už od augusta 2017 "

V roku 2016 boli v rámci vojenských cvičení s našimi spojencami identifikované problémy v infraštruktúre našich vojenských letísk (Sliač a Kuchyňa). Na základe týchto zistení MO SR iniciatívne predložilo v rámci programu EDI návrhy na modernizáciu infraštruktúry vojenských letísk Sliač a Kuchyňa.

12.7.2016 – Ministerstvo obrany USA zaslali na MO SR odpoveď, v ktorej súhlasia s navrhnutými projektmi. Čiže minimálne vtedy sa p. minister Gajdoš dozvedel o konkrétnych projektoch pi rokovaní o spolupráci s USA.

21.10.2016 – naše ministerstvo obrany odpísalo na list USA (list podpísal p. Oleg Havasi, nominant SNS, riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov MOSR, ktorý neskôr zo svojej pozície odišiel a existuje podozrenie o jeho nadštandardných kontaktoch s RF). Oleg Havasi v liste vysoko ocenil „vynikajúcu vzájomnú spoluprácu pri identifikácii projektov“ a tvrdil, že tieto projekty „výrazne napomôžu infraštruktúre oboch letísk“. Američania potvrdili ochotu rekonštrukciu zaplatiť a ako podmienku uviedli zarámcovanie spolupráce cez zmluvu o obrannej spolupráci. SR návrh akceptovala.

Obrannú zmluvu s USA pripravoval od začiatku niekdajší premiér Robert Fico s ministrami a po ňom Peter Pellegrini (premiéri za Smer-SD) a jeho vláda.

13.11.2017 – USA predložili Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) prvý návrh zmluvy.

23.11.2017 – minister Gajdoš dostáva od MZVaEZ presné znenie navrhovanej zmluvy zo strany USA. Kde bol vtedy pán poslanec za SNS, Jaroslav Paška, ktorý zrazu tak tvrdo bojuje za záujmy SR? Protestovala vtedy SNS? Kričal niekto o strate suverenity?

12.1.2018 – minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák  poslal ministrovi obrany list, v ktorom ponúkol MO SR pomoc MZVaEZ pri rokovaní o zmluve.

27.2.2018 – minister Gajdoš odpovedá ministrovi Lajčákovi a v liste píše: „uvedomujem si prínos predmetnej dohody pre rozvoj bilaterálnej spolupráce s USA“ a tiež „... prínosom pre OS SR by bola najmä realizácia modernizačných projektov letísk v užívaní ozbrojených síl na náklady USA“. Zároveň Gajdoš píše, že súhlasí s Lajčákom, aby prevzali rokovanie s USA. Za zmienku stojí, že Lajčák vo svojom liste iba ponúkol súčinnosť pri rokovaní s USA a Gajdoš iniciatívne celé rokovania presunul na MZVaEZ – toto rozhodnutie iba dokresľuje personálny rozvrat na MO SR, ktoré ani nie je schopné viesť rokovania so zahraničným partnerom.

19.4.2018 – MO SR vydalo tlačovú správu o ponuke modernizácie vojenských základní. Ministerstvo v správe jasne píše, že projekty, o ktorých sa rokuje jasne vychádzajú z operačných požiadaviek OS SR. Takže keď pán poslanec dnes niekto tvrdí, že to tak nie je, tak nevraví pravdu.

Od 30.4.2018 prebiehali odborné rokovania na pôde MZVaEZ za účasti všetkých relevantných ministerstiev, v rámci ktorých boli stanovené a USA komunikované jasné podmienky a stanoviská SR. Záznam z rokovaní dostal samozrejme aj minister obrany, čiže určite aj SNS. Následne prebiehali výmeny znenia zmluvy, ktoré boli komentované obomi stranami, tak ako vyjednávanie prebieha aj pri iných zmluvách o spolupráci.

Minister Gajdoš posiela list americkému veľvyslancovi, v ktorom oceňuje program EDI najmä smerom k oprave infraštruktúry na našich vojenských letiskách a uvádza, že „pre potreby ďalšej spolupráce je nevyhnutné uzatvoriť rámcovú zmluvu“. Inými slovami v ešte januári 2019 je to minister Gajdoš, kto si pýta zmluvu a zároveň chváli prácu MZVaEZ v procese vyjednávania.

12.2.2019 na územie Slovenskej republiky prichádza na oficiálnu návštevu minister zahraničných vecí USA Mike PompeoPredseda SNS a NR SR, Andrej Danko sa od roku 2016 neúspešne snaží o prijatie na vysokej úrovni v USA, aby mohol ukázať ako je prijímaný nielen v ruskej Dume, ale aj v americkom Kongrese, a tak chcel využiť aspoň návštevu Pompea na Slovensku. Pompeo sa ale odmietol (pravdepodobne kvôli Dankovmu protežovaniu Ruskej federácie) stretnúť s Dankom aj s Gajdošom a minister Gajdoš sa dokonca nemohol zúčastniť ani prijatia u predseda vlády počas stretnutia Pellegriniho s Pompeom. Vážnosť situácie podčiarkuje fakt, že Gajdoš bol jediným ministrom obrany z krajín EÚ, s ktorým sa Pompeo počas svojej cesty v Európe nestretol a ani s ním nerokoval. A to bol zlom. Dovolím si tvrdiť, že je to práve tento moment, kedy sa SNS na čele s Dankom a jeho urazeným egom, ktoré jasne odprezentoval v rozhovore pre Hospodárske noviny, rozhodla zabrzdiť rokovania o dohode s USA. 

List generála Gajdoša americkej ambasáde: vojenská dohoda s USA je potrebná

Vaša Excelencia,

dovoľte, aby som Vám na úvod listu poďakoval za aktualizované informácie k Európskej iniciatíve odstrašenia (EDI), ktoré ste uviedli v liste zo 4. decembra 2017. Táto americká iniciatíva je serióznou a veľmi dôležitou súčasťou našej spolupráce vzhľadom na potrebu modernizácie leteckej infraštruktúry. Ako viete, americký projektový tím EDI zo Vzdušných síl USA v Európe (USAFE) absolvoval niekoľko pracovných návštev na leteckých základniach Sliač a Kuchyňa. Predmetom prieskumu bolo odporučiť umiestnenie a základné parametre projektov, ktoré boli navrhnuté na krytie z amerického rozpočtu v rámci EDI na roky 2018 a 2019.

Cieľom júlovej návštevy projektového tímu EDI bolo poskytnúť vstup do navrhovaného Dlhodobého plánu rozvoja leteckých základní Sliač a Kuchyňa. Ten by mal obsahovať východiskové informácie o:

1. pripravovaných národných plánoch OS SR pre modernizáciu leteckých základní v súlade s požiadavkami OS SR (operačné požiadavky);

2. projektoch Bezpečnostného investičného programu NATO (NSIP);

3. projektoch USA na modernizáciu leteckých základní Sliač a Kuchyňa.

​Na záver pracovných rokovaní v júli 2017 projektový tím EDI vyhlásil, že americká strana predloží Dlhodobý plán rozvoja na pripomienkovanie.

​V tejto súvislosti a vzhľadom na pripravovaný legislatívny rámec EDI (Dohoda o spolupráci v oblasti obrany – Defense Cooperation Agreement (DCA)), by sme uvítali finálny návrh Dlhodobého plánu rozvoja, ktorý príslušné sekcie MO SR posúdia a prerokujú s projektovým tímom EDI. Po vzájomnej dohode a podpísaní oboch dokumentov – Dlhodobého plánu rozvoja a Dohody o spolupráci v oblasti obrany sme pripravení zúčastniť sa na ďalších aktivitách projektového tímu EDI.

Vážený pán veľvyslanec,

​dovoľte, aby som využil túto príležitosť a poďakoval Vám za našu spoluprácu a zároveň Vám zaželal všetko najlepšie v novom roku 2018.

​​​​Peter Gajdoš

Minister obrany SR

 

Dohoda o obrannej spolupráci s USA.. Ponuka USA vznikla na základe tzv. Európskej iniciatívy odstrašenia (EDI - European Deterrence Initiative), ktorú iniciovala administratíva Baracka H. Obamu ešte v roku 2016, ako reakciu na ruskú anexiu Krymu a ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny.

Bratislava 26. marca 2019

Detaily vojenskej zmluvy s USA prenikli na verejnosť. Pozorovateľ hovorí: “Keby občania videli ten text, asi by sa vzbúrili”

Lajčákove ministerstvo dohodu pripravuje tajne a text nie je verejný. 

„Návrh dohody je v niektorých prípadoch v rozpore Ústavou SR – podľa článku III odsek 3 musí Slovenská republika uľahčiť ozbrojeným silám USA a zmluvným dodávateľom prístup aj na súkromný pozemok a objekty, podľa článku XIV môžu ozbrojené sily USA zriadiť aj jednotky vojenskej polície, ktoré môžu pôsobiť aj v obciach susediacich s vojenskými objektmi (!). Ďalej podľa článku XXIV odsek 2 nemajú mať miestni (slovenskí) zamestnanci ozbrojených síl USA právo na štrajk, čo je taktiež v rozpore s Ústavou SR.

Nejednoznačné sú aj podmienky financovania zo strany Slovenskej republiky, resp. kompenzácie voči USA pri vrátení objektov do užívania Slovenskej republike.

V prílohe dohody sú dohodnuté objekty a zóny (letecké základne Kuchyňa a Sliač), tieto objekty však možno rozšíriť na základe písomnej dohody, pričom postačuje dohoda medzi ministerstvami obrany USA a SR.

Minimálna doba platnosti zmluvy je 11 rokov (desať rokov je platnosť bez možnosti vypovedania, jeden rok je vypovedacia lehota.

Na základe tejto dohody Slovenská republika môže stratiť štatút suverénneho štátu, nakoľko v niektorých oblastiach SR stratí možnosť kontroly nad príslušníkmi ozbrojených síl iného štátu, ktorí nebudú podliehať jurisdikcii SR (polícia, prokuratúra, súdy), nebude môcť ovplyvniť vstup osôb a vecí, vrátane zbraňových systémov, zbraní a munície, na územie Slovenskej republiky. To sa vzťahuje okrem príslušníkov ozbrojených síl USA aj na ich rodinných príslušníkov, zamestnancov a iné osoby. Slovenská republika sa zaviaže na poskytovanie objektov pre ozbrojené sily USA, pričom nebude schopná ovplyvniť spôsob ich využitia ani aktivity v nich vykonávané.

A táto vláda len to doklepla. 

Príklad taký pán Blaha dokonca odmietol podporiť petíciu proti tejto ich zmluve s USA! Spýtajte sa ho na to. Bolo to pred parlamentom a pred svedkami!!

Národnej rade Slovenskej republiky         

B.3.   vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi;

LP/2021/786 Návrh na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických

https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=879

DOLOŽKA PREDNOSTI

medzinárodnej zmluvy pred zákonmi
(čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky)
 
5. Úprava predmetu medzinárodnej zmluvy v práve : Predmet medzinárodnej zmluvy nie je upravený v práve Európskej únie.
6. Kategória zmluvy podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky): Z hľadiska obsahu je táto zmluva medzinárodnou zmluvou vojenskej povahy a súčasne medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
7. Kategória zmluvy podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (má prednosť pred zákonmi): Zmluva je medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=506570
 
Rokovania o dohode medzi vládami Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických začali v roku 2018 so zapojením dotknutých subjektov štátnej správy Slovenskej republiky. Návrh dohody zodpovedá záujmom zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky v súlade s Bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky a Obrannou stratégiou Slovenskej republiky. Ozbrojené sily Spojených štátov amerických budú pôsobiť na území Slovenskej republiky pri plnom rešpektovaní suverenity, Ústavy Slovenskej republiky a zákonov Slovenskej republiky. Návrh je vypracovaný v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov. Dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy. Uzatvára sa na dobu 10 rokov s možnosťou predĺženia. Zodpovednými zástupcami na vykonávanie dohody budú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Spojených štátov amerických.
Podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dohodou pred jej ratifikáciou prezidentkou Slovenskej republiky vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby.
Táto dohoda nie je rozhodnutím o vytvorení vojenských základní na území Slovenskej republiky, ani rozhodnutím o prítomnosti ozbrojených síl Spojených štátov amerických a ich príslušníkov na území Slovenskej republiky. Súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky sa riadi výlučne Ústavou Slovenskej republiky, a tak ako doposiaľ, podlieha rozhodnutiu Národnej rady Slovenskej republiky alebo vlády Slovenskej republiky.
Táto dohoda neumožňuje na území Slovenskej republiky prítomnosť jadrových zbraní, biologických alebo chemických zbraní, vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky

12. decembra 2018

Na úrade vlády podpísali s USA miliardový nákup stíhačiek

Vláda po sérii nezrovnalostí medzi SNS a Smerom napokon uzavrela najväčší vojenský nákup od vzniku Slovenska. Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) podpísal nákup štrnástich amerických stíhačiek F-16 v najmodernejšej verzii.

Cena dosiahne 1,6 miliardy eur, započítaný je v tom servis len na prvé dva roky. Platba za servis na ďalšie obdobie sa bude riešiť až zmluvnými dodatkami. Celková cena lietadiel po započítaní nákladov na desaťročnú prevádzku tak zrejme presiahne dve miliardy.

25.6.2021 Kde dnes strana SNS bráni nákup stíhačiek. Najvyšší kontrolný úrad vraj téme nerozumie. Takže takéto sa veci kryjú verejnosti. Kto sú vlastne títo politici!? Zapredali nás ale totálne.

Čo myslíte, že ako hlasujú v NR SR takí opoziční poslanci Smeru, poslanci okolo Pellegriniho, alebo takého Mazureka - Uhríka

Aká je v skutočnosti pravda, ktorú sa ju politici z minulých vlád a parlamentov snažia utajiť pred verejnosťou!?

Na rozdiel od mnohých iných nemá Oz Dôstojnosť Slovenska žiadnych akcionárov ani miliardárskeho vlastníka. Len odhodlanie a vášeň poskytovať nielen vysoko účinné globálne spravodajstvo, vždy bez komerčného alebo politického vplyvu. Takéto podávanie správ je životne dôležité pre demokraciu, spravodlivosť a požiadavku na lepšie od mocných.

A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.

Spracoval: ® OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!

Ak sa vám páči naša práca....podporte nás. Nie sme financovaní a nedostávame žiadne granty od štátu a ani od politických strán či hnutí - čo je pre nás tiež veľmi dôležité z hľadiska zachovania našej nezávislosti. Všetko iba z vlastných zdrojov. Vopred ďakujeme za vašu podporu a priazeň

Neziskový sektor: SLSP

Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska

SK28 0900 0000 0051 7971 8989

Všetky práva vyhradené OZ Dôstojnosť Slovenska. Zdieľanie dovolené.

 

Súvisiace články

Najčítanejšie články

more
Copyright © Free Joomla! 4 templates / Design by Galusso Themes