Viete čo zatajujú politici!? ECB chce krachu eura zabrániť nákupom vládnych dlhopisov Talianska, Španielska, Portugalska a Grécka (Zatiaľ). "Pritom Grécko ide nakúpiť novú leteckú výzbroj". Toto bude zaplatené z výnosov z nemeckých, francúzskych a holandských vládnych dlhopisov, ktoré sú splatné. Zjednodušene: Nemecko by malo opäť zachrániť zvyšok EÚ.
V skutočnosti by úrokové sadzby štátnych dlhopisov mali byť v celej eurozóne do istej miery podobné. V poslednom čase sa však objavili veľké rozdiely medzi krajinami, keďže riziká sa výrazne zvýšili najmä na silne zadlženej južnej periférii Európskej únie. Teraz sa Európska centrálna banka (ECB) pokúša o odvážny manéver, aby zachránila eurozónu pred kolapsom a znížila rozdiely v nákladoch na pôžičky medzi krajinami eurozóny.
Podporte nás: Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska. Zákaz kopírovania!! Zdieľanie dovolené.
Tu klikni: Nezabudnite na Referendum
Tu klikni na: Zelená dohoda, Tu klikni na: Kam pochoduje Eú?, Tu klikni na: Projekt Trojmorie
#Bilancia ECB zasiahla ďalší ATH uprostred rekordne vysokej #inflácie. Celkové aktíva vzrástli o 8 miliárd eur na 8 836 miliárd eur krátko pred ukončením programu nákupu dlhopisov. Súvaha ECB sa teraz rovná 82,5 % HDP #Eurozóny v porovnaní s 36,6 % Fedu, 39,6 % BoE a 137 % BoJ.
Ako uvádza agentúra Reuters , ECB teraz začne skupovať štátne dlhopisy Talianska, Španielska, Portugalska a Grécka. Peniaze na to pochádzajú zo splatných nemeckých, francúzskych a holandských vládnych dlhopisov. Tie sa ešte stále dokážu pomerne lacno refinancovať na kapitálových trhoch, kým notoricky známe „PIGS“ krajiny (pamätáte sa na hospodársku a finančnú krízu 2008/2009? Presne tie isté krajiny majú dnes stále tie isté problémy!) už majú výrazne vyšší záujem registra sadzieb.
Podľa diskusií s pol tuctom ľudí na výročnom fóre ECB rozdelila centrálna banka 19 krajín eurozóny do troch skupín – veriteľov, príjemcov a neutrálnych krajín – na základe veľkosti a rýchlosti nárastu spreadov ich dlhopisov v posledných týždňoch. v Sintre v Portugalsku. Spready sa merajú voči nemeckým dlhopisom, ktoré slúžia ako de facto benchmark pre oblasť spoločnej meny.
Zoznamy darcovských a prijímajúcich krajín, ktoré sa revidujú mesačne, odrážajú rozdelenie na periférne (predvolené) a centrálne (predvolené) krajiny, ktoré vzniklo v čase prvej dlhovej krízy eurozóny pred desiatimi rokmi. Medzi príjemcov patrí niekoľko krajín, ktoré investori považujú za rizikovejšie kvôli ich vysokej úrovni verejného dlhu alebo nízkemu rastu, ako napríklad Taliansko, Grécko, Španielsko a Portugalsko, uviedli zdroje. Zjednodušene povedané: Nemecko (spolu s Francúzskom a Holandskom) by malo zachrániť krajiny PIGS. Ešte raz.
ECB naďalej nakupuje dlhopisy a neustále zvyšuje pôžičky bankám. Nejaké otázky?
Má to však háčik: Hoci sú júlové a augustové splátky značné, ECB vie, že na upokojenie investorov nebude stačiť len reinvestovanie výnosov. Centrálna banka preto urýchlila práce na novom nástroji, ktorý jej umožní nové nákupy, ak krajina splní určité podmienky. ECB tým však porušuje obmedzenia týkajúce sa deficitného financovania a tým jednoznačne porušuje aj predpisy eurozóny. A najneskôr s najbližšou otvorenou krízou štátneho dlhu, keď sú aj „darcovské krajiny“ konfrontované s výrazne rastúcimi úrokovými sadzbami, pravdepodobne dôjde k povstaniu.
V skratke povedané. Že Eú naschvál tlačí zadlžovať krajiny, ktoré privedú do krachu, a tým sa môže začať proces pod dohľadom WEF a Ficovho tvrdého jadra spoločne s projektom trojmorie. Dokonalý ťah pre nič netušiacich občanov SR, k tomu ešte s falošným pocitom, že v tomto roku budú už nové voľby. Nie nebudú!!!
Celkovo možno konštatovať, že ECB v súčasnosti podniká veľmi odvážny manéver na falošnú záchranu eurozóny, ktorý by v najhoršom scenári mohol vyústiť do kolapsu oblasti spoločnej meny. Je načase, aby NBS začala tlačiť prechodné peniaze vo forme novej Slovenskej koruny.
Európska centrálna banka už dlho hovorí o „fragmentácii“ niekdajšieho „spoločného európskeho trhu“, hoci nikdy dostatočne nevysvetlila opatrenia, ktoré má v úmysle zaviesť, aby tomu zabránila. Teraz odhalil jeden z nich, o ktorom sme už tušili: "ECB bude smerovať likviditu zo severu na juh, aby sa vyhla fragmentácii."
Preto sa 19 členských krajín Európskej únie rozdelí na sever (bohatý) a juh (chudobný), takže bude existovať aj „stredná trieda“, ktorá nie je ani jeden, ani druhý typ.
Ako každý iný kresťanský štát hodný toho mena, aj ECB vezme peniaze bohatým a dá ich chudobným, teda štátom, ktoré sú v bankrote. Tento jednoduchý mechanizmus nie je práve „starenským účtom“, keďže ide o čistú finančnú ekonomiku, a keď ide o peniaze, ide naozaj len o pôžičky, teda o dlhy. Kresťanské krajiny nerozdávajú peniaze; Požičiavajú ho výmenou za viac peňazí.
Cieľom, ako sme už vysvetlili, je znížiť rizikové prirážky, hoci technokratický žargón to vyjadruje oveľa sofistikovanejšie. Ide o zabránenie finančnej fragmentácii v eurozóne a zároveň prípravu na zvýšenie základných úrokových sadzieb.
21. júla poskytne ECB ďalšie podrobnosti o novom pláne, aj keď vieme, že tri „sociálne triedy“ budú stanovené na základe veľkosti štátov a rýchlosti, akou sa zvýšili ich rozdiely.
"Zloženie troch skupín krajín, ktoré sa bude mesačne prehodnocovať, odráža rozdelenie medzi 'jadrovými' a 'periférnymi' krajinami v eurozóne, ktoré sa objavilo začiatkom roka 2010 počas dlhovej krízy v eurozóne.
Chudobné sú krajiny, ktoré súkromní špekulanti považujú za rizikovejšie pre váhu ich verejného dlhu alebo slabosť ich ekonomiky, konkrétne Taliansko, Grécko, Španielsko a Portugalsko. Zoznam bol pôvodne dlhší, no Rada guvernérov ho skrátila.
Skupina poskytovateľov pôžičiek zahŕňa pol tucta krajín z „tvrdého jadra“ eurozóny vrátane Nemecka, Holandska a Francúzska, čo je prehnaný optimizmus zo strany ECB, pretože Francúzsko skončí medzi chudobnými bez toho, aby predtým odišlo. cez „triednu polovicu“.
Až donedávna sa tomu hovorilo „záchrana“, slovo, ktorým teraz v Bruseli utekajú ako mor, rovnako ako v Španielsku. V roku 2012 prišla ECB na záchranu Španielska, ktoré zbankrotovalo, ale Rajoyova vláda poprela, že by došlo k záchrane a súčasná pokračuje v rovnakom popieraní.
Európski partneri (bohaté krajiny Európy) nepodporujú. Okrem peňazí si stanovili podmienky na splatenie úverov. Potom sa hovorí, že do krajiny sa zasiahlo, teda že prestala byť suverénnou.
Podmienky sú vždy rovnaké: škrty, teda rozpočtové opatrenia na zníženie výdavkov a zvýšenie daní (DPH), sprevádzané privatizáciami a predajom verejného majetku. Niekedy sa tomu hovorí aj „úprava“, alebo „úspora“, alebo tiež „štrukturálne reformy“. Predpokladá sa, že ak dlžník minie menej, bude mať väčšiu šancu splatiť prijatý preddavok.
Keď hovoríme o privatizáciách (školstvo, zdravotníctvo) a predajoch dedičstva, nehovoríme len o firmách, ale aj o prístavoch, letiskách, ostrovoch, plážach, nemocniciach, hradoch, múzeách... Keď Brusel zasiahol v Grécku, ekonomická tlač uviedla, že „všetko“, čo bolo na predaj; úplne všetko.
Samozrejme, verejný majetok sa premrhá za výhodné ceny.
Podmienky sú prísnejšie, keď peniaze pochádzajú od verejného orgánu, ako je ECB, ktorá nakupuje dlhy za nižšie ako trhové ceny. Potom ECB získa kontrolu nad rozhodnutiami o hospodárskej politike chudobných a zadlžených krajín.
Keď príde recesia (a bude sa blížiť), solidarita európskych partnerov sa zlomí. Počas záchranného programu pre Grécko sa rokovania priblížili k zániku eurozóny. V Taliansku dokonca Európska únia presadila výmenu premiéra a vymenovanie „technickej vlády“ na vykonávanie hospodárskej politiky, ktorú požadoval Brusel.
EÚ je výhodná iba pre Západ: sme čistí platcovia do rozpočtu únie
Významný francúzsky ekonóm Thomas Piketty tvrdí, že krajiny východnej Európy sú v rámci Európskej únie čistými platcami. Eurofondy sú podľa neho len takzvané omrvinky, aby zakryli ľuďom oči. V skutočnosti totiž západné spoločnosti “vyciciavajú” zo Slovenska približne dvakrát viac peňazí, než Slovensko dostáva formou eurofondov.
Mnohí ľudia, zrejme ovplyvnení probruselskou propagandou, si myslia, že západné krajiny prijali Slovensko a iné východoeurópske krajiny do Európskej únie z dobrosrdečnosti, s cieľom pomôcť nám a zvýšiť životnú úroveň. Opak je však pravdou.
Hlavní eurohráči Nemecko a Francúzsko totiž vypočítavo získali východné trhy pre svoje korporácie, ktoré si teraz z krajín ako Slovensko odvádzajú miliardové zisky. Európska únia preto ako almužnu rozdáva východoeurópskym krajinám eurofondy, ktoré sú však v porovnaní s financiami, ktoré z týchto krajín odchádzajú do západnej Európy, iba omrvinkami.
Tento fenomén popísal Thomas Piketty: “Priepasť medzi východom a západom Európy sa nezmenšuje. Naopak, prehlbuje ju rastúci odlev prostriedkov z Východu a stenčujúci sa prúd európskych dotácií zo Západu.”
Podľa Pikettyho sa to deje cez odvádzanie ziskov dcérskych spoločností na východe do západných centrál. “Európska integrácia síce východným krajinám priniesla vyššiu produktivitu ich ekonomík a pracovné miesta, ale zisky sú z veľkej časti transferované na Západ. Vzniká tak pocit koloniálnych pomerov,” upozorňuje francúzsky ekonóm.
V rokoch 2010 – 2016 odišlo 4,7 percenta poľského hospodárskeho výkonu v kapitálových príjmoch na Západ, zatiaľ čo opačným smerom z európskeho rozpočtu to bolo 2,7 percenta. V prípade Slovenska tento pomer predstavoval 4,2 ku 2,2 percentám. Nepriaznivo toto porovnanie vyznieva aj pre Maďarsko (7,2 ku 4 percentám). Suverénne najhoršie je na tom však Česko s pomerom 7,6 ku 1,9 percentám.
Keď si zoberieme, ako skupoval západ za minulých vlád naše podniky, ktoré naschvál priviedol do krachu, alebo ich zatvoril.
Každý sa radoval, lebo Francúzi skupovali, cukrovary a na Ďalší deň boli zamestnanci prepustení, lebo údajne nie je odbyt. Alebo taký Solivar, že. Alebo takí Nemci ohľadom mliekarní.
A čo ďalšie podniky?
Eurofondy v týchto pomeroch tak vyznievajú len ako almužna. Zároveň korumpujú politické elity, ktoré tak nemajú chuť daný stav meniť. Okrem toho krajiny východnej Európy vrátane Slovenska pravdepodobne stratia ešte viac. Jestvuje totiž predpoklad, že po roku 2020 budeme dostávať oveľa nižšie eurofondy ako doteraz. Miliardové zisky však budú aj naďalej odsávané západným smerom. Z toho jasne vyplýva, že Európska únia je výhodná predovšetkým pre západné korporácie.
Analytik zbúral mýtus o eurofondoch: Nie sú zadarmo, toľko za ne platíme
Prvou lekciou ekonómie je, že neexistuje niečo ako obed zadarmo. Prvou lekciou politiky je ignorovať prvú lekciu ekonómie. A to pravidelne a tak často, ako sa len dá. Na objednávku vlády si cez sviatky mohli obyvatelia SR vypočuť vyše 7 000 krát informácie o tom, ako eurofondy prispeli k rastu Slovenska. Najčastejšie sa objavujúcim tvrdením bolo, že až 80 % verejných investícii bolo financovaných z prostriedkov Európskej únie. Tento výrok mohol u poslucháčov navodiť pocity, že EÚ nám niečo dáva a dávala zadarmo. Nič však nemôže byť ďalej od pravdy.
V skutočnosti sa na každé euro, ktoré z EÚ dostaneme, musíme skladať. A nie je to málo. Okrem peňazí, ktoré dostávame z rozpočtu EÚ, musíme do toho istého rozpočtu totiž aj nejaké odvádzať. Plus projekty EÚ nie sú financované v 100% výške, ale sú spolufinancované žiadateľmi o eurofondy. Aby sme tak dostali pravdivejší obraz o tom, „koľko nám EÚ pomohla vyrásť“, musíme celkové zdroje plynúce z EÚ očistiť o tieto výdavky.
Pozrime sa, koľko sme za celé obdobie od roku 2004 do roku 2015 museli zaplatiť centov na každé euro získané z eurofondov. Celkové príjmy z EÚ za toto obdobie boli 17,4 mld. eur (údaj za 2015 je odhad na základe návrhu RVS), celkové odvody SR do rozpočtov EÚ boli 7,5 mld. eur. Aby však projekt financovaný z eurofondov mohol byť realizovaný museli sme ho aj spolufinancovať. K 14,13 mld. eur sme museli pridať 4,3 mld., vďaka čomu vznikli projekty za 21,7 mld. eur. Od roku 2004 do roku 2015 sme tak na každé vyčerpané 1 euro z eurofondov museli vynaložiť 68 centov, pričom 43 centov odišlo do bruselského rozpočtu (a potom sa nám v EU fondoch vrátilo), a 25 centov ostalo v cene projektov na Slovensku. Doterajšia štatistika síce ukazuje „čistý príjem“ z fondov, ale európske peniaze nie sú ani zďaleka zadarmo.
Eurofondy sú pritom na Slovensku dlhodobo zaťažené problémom všade prítomnej korupcie a neefektivity. Posledným príkladom bolo 900 miliónov určených na informatizáciu verejnej správy, ktoré zďaleka nepriniesli žiadaný efekt. Rozsiahle plytvanie s eurofondmi však nie je náhoda. Eurofondy majú niekoľko špecifických charakteristík, ktoré ešte zosilňujú už tak negatívne tendencie v rámci fungovania verejného sektora.
V prvom rade sú „európske peniaze“ v mysliach ľudí rámcované ako niečo, čo k nám prišlo zadarmo. Preto existuje len minimálny verejný tlak na ich efektívne a transparentné využívanie. Ako sme však ukázali vyššie, eurofondy sú v skutočnosti pomerne drahý špás. To však ľudia často netušia a preto moc „darovanému koňovi“ na zuby nepozerajú.
Za ďalšie eurofondy neprichádzajú ako voľné peniaze, ale je vopred špecifikované do akých oblastí pôjdu a aké podmienky musia byť splnené, aby EÚ preplatila peniaze. Je pravda, že samotné rozdelenie zdrojov je v kompetencii národných vlád, ale tie musia obsah operačných programov prispôsobovať dlhodobým cieľom, ktoré vymedzuje EÚ. Kľúčovým problémom Slovenska je nezamestnanosť, jednou z hlavných príčin vysoké odvodové zaťaženie, ale fondy na ich zníženie kvôli pravidlám únie použiť nemôžeme.
Pri eurofondoch je taktiež (obdobne ako aj pri iných verejných projektoch) problematické spätne vyhodnocovať efektivitu, resp. neefektivitu jednotlivých projektov. V súkromnom sektore je finálnym kritériom ziskovosť, resp. stratovosť. U eurofondov síce nie je problém dopátrať informácie o ich nákladovej stránke, o to ťažšie je však zhodnotiť ich pridanú hodnotu.
Paradoxne tak neschopnosť vlády vyčerpať všetky eurofondy nemusí byť samé o sebe zlá vec. Nemať si kam sadnúť v parku je totižto lepšie ako spolufinancovať vybudovanie dizajnových lavičiek v extrémne predraženej cene.
Róbert Chovanculiak
Analytik INESS
Ďalšie roky si môžete overiť tu: https://www.mfsr.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/klucove-dokumenty-uctovne-zavierky/statny-zaverecny-ucet-sr/ je to skôr pre analytikov, ekonómov.....
Na rozdiel od mnohých iných nemá Oz Dôstojnosť Slovenska žiadnych akcionárov ani miliardárskeho vlastníka. Len odhodlanie a vášeň poskytovať nielen vysoko účinné globálne spravodajstvo, vždy bez komerčného alebo politického vplyvu. Takéto podávanie správ je životne dôležité pre demokraciu, spravodlivosť a požiadavku na lepšie od mocných.
A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.
Spracoval: ® OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska. Zdieľanie dovolené.
V spolupráci so zahraničnými agentúrami.