Bolo podané dvakarát": Peter a Kamil
GENERÁLNA PROKURATÚRA SR.
Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1.
Vec: Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu Ohýbania , krivenia práva podľa §326a, Zákona číslo 300/2005 Z.z .
Definícia: Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, dopustí sa trestného činu §326a trestného zákona.
Okolnosti nasvedčujúce že došlo k spáchaniu trestného činu:
Podozrivý zo spáchania Trestného činu je senát ústavného sudu ktorý rozhodoval a vydal uznesenie PL-US. 10/2021-38 nakoľko v svojom uznesení sa rozhodol sporne s platnými zákonmi a reálnym stavom v slovenskej republike , odporujúc zároveň rozhodnutiam predošlých senátov ústavného sudu.
Senát USSR prihliada na medicínsky faktor záležitosti v ktorej rozhodoval v súvislosti s epidémiou kovid 19 i keď nemá k dispozícii nezávislý medicínsky alebo iný odborný posudok a samotný sudcovia USSR nemajú žiadnu odbornosť v danej záležitosti ich prihliadanie na takúto vec bez znalostí a dostatočných posudkov je neprípustná. Navyše Ústavný sud je zriadenie zaoberajúce sa právnou stránkou veci a nie medicínskou.
USSR v bode 14 uznesenia vysvetľuje že aby vôbec mohol rozhodnúť o podanom návrhu musí prihliadať na Úrad Verejného Zdravotníctva ( ďalej len UVZ) Ako na Ústredný štátny orgán i keď priznáva že ním UVZ nie je .
Ústredne organy majú totiž jediné právomoc v zmysle zákona 387/2002 Z.z riadiť krajinu v krízovej situácii ktorá je vyhlásená v spojitosti s Covid 19 , teda ohrozenie zdravia druhého stupňa, čím ústavný sud nie je spôsobilý posudzovať podzákonné nenormatívne prijate nezáväzné predpisy vydané UVZ.
V tejto veci musím poukázať na článok zákona číslo : 460/1992 Z.z.
článok 123 Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon
Tu je absolútne jasne že právne záväzné predpisy môže vydávať len orgán splnomocnený zákonom , kde jasne a zjavne tato skutočnosť absentuje v prípade UVZ s ohľadom na situáciu ohrozenia zdravia druhého stupňa a zároveň na zákon 387/2002 Z.z a taktiež nie sú vydávané zákonným a ústavným spôsobom ako to prikazuje druha polovica daného článku . Teda odkazuje na zákon 400/2015Z.z. čo zámerne USSR opomína. Zároveň musím dodať že hybridné právo nepozná Slovenská Ústava ani legislatíva a teda sa môže jednať o porušenie u stavy a schvaľovanie trestného činu §326 trestného zákona senátom ústavného sudu.
V bode 34 predmetného uznesenia USSR vyslovil že vyhláška UVZ je netypický všeobecne záväzný predpis, pričom opäť takáto formulácia neexistuje , navyše ústava ani zákon 400/2015 Z.z nepozná takéto neexistujúce predpisy a podmienky ich prijímania .
Ústavný sud je kompetentný podľa článku ústavy 125 rozhodovať o všeobecne záväzných právnych predpisoch a ústavný sud nemá žiadnu kompetenciu rozhodovať o " netypicky všeobecne záväzných predpisoch".
Čl. 125
(1)
Ústavný súd rozhoduje o súlade
a)
zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
b)
nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c)
všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d)
všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
(2)
Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3)
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
(4)
Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou.
(5)
Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
(6)
Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
Čl. 125a
(1)
Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2)
Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
(3)
Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.
Čl. 125b
(1)
Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2)
Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(3)
Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.
Uznanie záväznosti predpisov vydaných UVZ odporuje článku 13 ústavy slovenskej republiky že povinnosti možno ukladať len zákonom a navyše dane uznesenie odporuje článku 7 ústavy SR ktorá odkazuje na vyššie postavenie medzinárodných dohovorov kde priamo v dodatkovom protokole 4 k dohovoru o ľudských právach je v článku 2 1. Každý, kto sa legálne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu. 2. Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, vrátane svojej vlastnej. 3. Žiadne obmedzenia sa nemôžu uvaliť na výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na udržanie verejného poriadku, na predchádzanie zločinnosti, na ochranu zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. 4. Práva uvedené v odseku 1 môžu v určitých oblastiach podliehať obmedzeniam, ktoré sú uložené zákonom a sú v demokratickej spoločnosti odôvodnené verejným záujmom.
Dotknuté uznesenie vlastne schvaľuje ukladanie povinnosti podzákonným predpisom čo je rozpor s Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014: „... samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva – jednak zákonom alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia“
Na zákale uvedeného, kde zák. č. 355/2007 Z. z. všeobecne záväzné (vykonávacie) právne predpisy môže vydávať iba Ministerstvo zdravotníctva, nie však Úrad verejného zdravotníctva, ktorý osobitné splnomocnenie s určeným okruhom otázok úpravy nemá dané zákonom.
S poukazom na všetky namietané skutočnosti predmetná vyhláška je v rozpore so zák. č. 355/2007 Z. z. je neúčinná a nie je teda všeobecne právne záväzná
čo by mohlo
presne napĺňať podstatu trestného činu ohýbania práva §326a trestného zákona.
Zároveň Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014: „... samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva – jednak zákonom alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia“
Na zákale uvedeného, kde zák. č. 355/2007 Z. z. všeobecne záväzné (vykonávacie) právne predpisy môže vydávať iba Ministerstvo zdravotníctva, nie však Úrad verejného zdravotníctva, ktorý osobitné splnomocnenie s určeným okruhom otázok úpravy nemá dané zákonom. toto uznesenie ktoré vydal iný senát USSR je opäť v rozpore s podstatou uznesenia ktoré vydal súčasný senát . Nakoľko UVZ nemá splnomocnenie s ohľadom na situáciu ohrozenia zdravia druhého stupňa , a v tejto súvislosti s krízovou situáciou podľa zákona 387/2002 Z.z majú splnomocnenie len ústredne orgány štátnej správy , takže v tejto veci mám dôvodné podozrenie že, ústavný sud nemal vôbec rozhodovať nakoľko a nesmie pokladať UVZ sa ústredný orgán štátnej správy. A nemôže len tak svoj voľne na UVZ pozerať tak ako to vyhovuje súčasnému senátu čim dochádza k obchádzaniu zákona o štátnych orgánoch a zákona o krízovom riadení.
Navrhujem ďalej preskúmať ostatne uznesenia vydane na podnet skupiny poslancov v roku 2020 a 2021 o ktorých ústavný sud rozhodoval a prijal ich na konanie či nedošlo k porušeniu ústavy SR ústavným sudom , alebo k prekročenia kompetencie a tým zneužitiu právomoci pokiaľ ústavný súd rozhodoval vo veci o ktorej nemal kompetenciu rozhodnúť.
Dvakrát bolo podané Trestné aj na pána Krčméryho: Peter a Kamil
Generálna prokuratúra SR
Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1.
Vec: oznámenie o podozrení že došlo k spáchaniu trestného činu podla zákona 300/2005 Z.z.
- 361 šírenia poplašnej správy podľa odseku 1,2,
Podozrivý zo spáchania trestného činu je Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc
Definícia
Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo,
(2)
Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku,
Okolnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu:
mne nezistený deň v mesiaci október 2021 oznámil hromadnému informačnému kanálu a médiám správu ktorá vyvoláva znepokojenie nakoľko v súčasnom stave keď sa celosvetovo šíri smrteľný kovid19 uviedol informáciu že : " rúška budeme nosiť ešte 50 rokov a nezbavíme sa ich" takýto nepodložený výrok bez potvrdených nadprirodzených schopností pána Krčméryho podľa mňa naplnil podstatu trestného činu podľa § 361 trestného zákona a to aj napriek tomu ak konal s neznalosťou že pácha trestný čin v zmysle zásady ignorantia iuris non exkusat
K tvrdeniam pána Krčméryho neexistuje žiadny výpočet žiadnou uznanou vešticou či vykladačom kariet , teda to znamená že sa v svojich tvrdeniach ktoré majú mimoriadny dopad na nestabilnú časť populácie Slovenska ktorá psychicky nezvláda šírenie paniky v médiách mohol vyvolať masové reakcie a paniku .
Pár fotiek z podania:
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
